Dt 4, 1. 5-9, Mt 5, 17-19
Dnešný svet ponúka ľuďom nepreberné množstvo možností a príležitostí.
Každý, nielen mladý človek, sa ľahko dá zlákať ich vidinou v domnienke, že mu prinesú šťastie.
Študent píše: Nastanú situácie, pri ktorých s obľubou privrieme oko nad tým, čo robíme. Veď sa až tak nič veľké a hrozné nedeje. Možno sú to naše „malé“ klamstvá, veď keď nejde o život, ide o nič… Alebo v čistote mimo manželský život, veď aj tak sa ľúbime, prečo spolu nemôžeme mať sex… Možno súžitie dvoch osôb rovnakého pohlavia.
Je veľmi dôležité sa v tomto kvázi rozruchu a hluku stále zameriavať na to, čo je správne podľa prikázaní, čo je podľa Božej vôle. A už sme pri problematike: Zákon a sloboda. Je módne odmietať zákon, a klaňať sa modle slobody.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.
Ježiš neprináša nové pravidlá, nový zákon. On svojím životom ukazuje, ako sa žije podľa Božieho zákona. „Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.“ Nebo a zem, všetko, čo Boh vložil ako zrnko v čase stvorenia, dôjde k naplneniu. Preto sú dôležité všetky odkazy, ktoré plynú z Božieho slova. Dôležité pre konkrétny život. Tvoria jeden tajomný Boží plán, ktorý je totožný so spásou, čiže definitívnou záchranou človeka od smrti. Ježiš je stelesnením Zákona.
Mnohí ľudia vravia, že Boží zákon obmedzuje ich slobodu. Ale je to presne naopak. To, čo nám berie slobodu, je ignorovanie Božieho zákona, čiže hriech. Malé skutky, prvá cigareta, prvý pohárik alkoholu… si dávame, aby sme dali najavo svoju slobodu. Ale tisícu cigaretu, pohárik… si dávame preto, lebo musíme. Nemôžeme bez nich byť. A je po slobode. Každý hriech má v sebe tento mechanizmus, odoberajúci nám slobodu. Boží zákon chráni našu vnútornú slobodu, naše privilégiá.
Napríklad, dopravné predpisy nám prikazujú jazdiť vpravo. Chápeme to ako zasahovanie do našej slobody? Nebyť tohto pravidla, tak len blázon by sa odvážil vojsť na diaľnicu. Podstatné nie je to, že ja mám jazdiť vpravo, ale, ak je to dobre zariadené, tak všetci jazdia vpravo, a ja sa na to môžem spoľahnúť. Dobré pravidlá nie sú obmedzením slobody, ale sú jej podmienkou. Iba tam, kde platia pravidlá, kde sa na ne môžem spoľahnúť, sa môžem cítiť slobodný medzi ľuďmi.
Pane: „Otvor mi oči, aby som pozoroval divy tvojho zákona.“ (Ž 119, 18)
Turzovka, 15.3.23