2 Kr 5, 1-15a, Lk 4, 24-30
Často počujeme: Cítim napätie, nervozitu, nespokojnosť s kdečím.
Dnes sme počuli ako všetkých v synagóge zachvátil hnev.
Prečo? Ježiš im povedal, že mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.
Analyzujme čo ich tak rozhnevalo? Možno to, že Ježiš sa stotožňuje s veľkými prorokmi Elizeom a Eliášom. Potvrdzuje to vyhlásením, ktoré zľudovelo: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Prečo ich ale zachvátil hnev? Ak sa farizeji pohoršovali, že sa robí Božím synom, to by sme chápali, ale ak sa pripočítal k prorokom, to nebolo nejaké rúhavé.
Zachvátil ich hnev preto, že mu rodáci nepomohli ako vdova zo Sarepty? Zdá sa, že na to Ježiš nebol odkázaný. Keby si robili preto výčitky svedomia, mali sa hnevať na seba. Vyzerá to tak, že nemali dôvod, aby ich zachvátil hnev.
Tak to môže byť s nami. Ak sa analyzujeme, prídeme k záveru, že ani náš hnev nie je opodstatnený. Potom ostáva iba svoj hne stopnúť.
Turzovka, 13.3.2023