Mich 7, 14-15. 18-20, Lk 15, 1-3. 11-32
Toto podobenstvo sme už veľakrát počuli.
Dôležité je objaviť novosť, presnejšie, čo znamená pre nás. Ak si myslíme, že už vieme o čom podobenstvo je, alebo si myslíme, tak sa pred ním uzavrieme. Súčasťou pochopenia podobenstiev je všímať si, kde, kedy a ako ich Ježiš hovorí. Toto podobenstvo je odpoveďou na farizejov a zákonníkov, ktorí kritizujú Ježišovu záľubu v prílišnom styku s „hriešnikmi“.
V skutočnosti Ježiš hovorí tri podobenstvá; o stratenej ovci, stratenej drachme a dnešné. Každý z nich zahŕňa nájdenie, po ktorej nasleduje oslava. Prvé dva (15:4-10) ohlasujú, že nájdenie stratenej veci zákonite vedie k radosti. Tiež prirovnávajú nájdenie k pokániu. Naproti tomu, Ježišovo tretie podobenstvo v 15:11-32 neobsahuje slovo pokánie ani žiadne z jeho príbuzných slov.
Zákonníkom a farizejom ponúka inú odpoveď, pretože tri podobenstvá jednoducho neopakujú to isté. Postavy troch podobenstiev svedčia o rozmanitosti, pretože tretie sa vzďaľuje od okrajových členov spoločnosti (pastierov a žien) a zavedie nás do privilegovanej rodiny. Navyše, toto je oveľa zložitejšie podobenstvo, nielen kvôli jeho dĺžke, ale aj kvôli jeho naratívnej zložitosti a nejednoznačnosti.
Ježišove podobenstvá zvyčajne zahŕňajú momenty zvláštneho správania. Tieto detaily upútajú pozornosť svojou zvláštnosťou a znázorňujú alternatívnosť Božieho kráľovstva. To znamená, že zobrazujú Božie cesty ako cudzie našim obvyklým očakávaniam a konvenčnosti. Všimnite si zvláštne aspekty vzťahov medzi otcom a jeho mladším synom:
* Syn uráža svojho otca. Jeho žiadosť o časť dedičstva je v rozpore, možno to chápať ako priania si, aby bol jeho otec mŕtvy. Syn mohol očakávať oveľa menší podiel na rodinnom majetku, ako pripadal na staršieho syna, ale až po otcovej smrti. Nič nenúti otca vyhovieť žiadosti.
* Otec vyzerá veľmi zhovievavo. Pretože synova žiadosť by priniesla do domácnosti napätie, ak by jej vyhovel, otec sa javí ako nerozumný, nie veľkorysý.
* Otec pôsobí príliš láskavo. Dôstojní muži v Ježišovej kultúre by neutekali ako tento muž. Otec zjavne túži po návrate syna, preto ho vidí, „keď bol ešte ďaleko“. Ale tým, že ho otec privíta tak, ako to robí, pozdraví ho skôr, ako začuje slovo, zdá sa, že je zrelý na vykorisťovanie. Nečaká, kým jeho syn vyjadrí ľútosť (iba krátke priznanie), kým mu prinavráti plnohodnotné postavenie v domácnosti, ktoré symbolizuje rúcho, prsteň a obuv.
Preto si kladieme otázky: Takto vyzerá milosť? Je Božia dobrota taká veľkorysá? Nebudú to tí, ktorí si cenia zodpovednosť a slušnosť, považovať za nebezpečne povoľné?