Hebr 7, 25 -8,6, Mk 3, 7-12
Človek je svojou prirodzenosťou, alebo skôr zámerom samotného Stvoriteľa, spoločenská bytosť.
Inštinktívne vyhľadáva kontakt s inými už od prvých chvíľ po narodení.
Aj Ježiš sa chcel narodiť, aj narodil do rodiny, vytváral spoločenstvo - učeníkov. Počuli sme: Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil.
Ľudia sa „tlačili“ k Ježišovi. Išlo k nemu veľké množstvo ľudí. Nechal ich priblížiť sa, no keď pomohol tým, ktorí to najviac potrebovali, odišiel ďalej.
Ježiš sa od nich vzdialil. Jemu nejde o masy. Jemu ide o zmenu ľudských sŕdc. A to sa v dave robí ťažko. Skutočné obrátenia, ktoré vedú k životu s novou kvalitou, sa vždy odohrávajú v individuálnom stretnutí Ježiša s človekom.
Je dobré, že Ježiša stretávame v zástupe ľudí, v spoločenstve. Tieto stretnutia sú tiež dôležité. Nič však nenahradí osobný kontakt s ním „v súkromí“.
Turzovka, 18.1.2123