Hebr 4, 1-5. 11, Mk 2,1-12
Svedkovia jednej udalosti sa môžu o nej rôzne vyjadrovať, lebo si všimnú rozdielne detaily.
Napríklad nikto povie o aute, ktoré práve prešlo akej bolo farby (to vraj ženy), iný povie značku (muži) a iný povie to auto bolo poriadne fáro, malo dva výfuky (chlapec)!
Na dnešný evanjeliový príbeh mali súčasníci, ako aj my rôzne pohľady. Všimnime si tento: Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“
Im, aj nám Ježiš ukazuje na podstatu. Týmto uzdravením ochrnutého chcel Ježiš presvedčiť zákonníkov, že je Boh, hoci sa javí ako človek. A myslím si, že nás chce presvedčiť ešte o niečom: že odpustenie hriechov je pre človeka dôležitejšie ako uzdravenie z prípadnej paralýzy. Áno! Vina za nesprávne konanie je horšia ako paralýza.
Ochrnutie, aj keď trvá niekoľko desaťročí, je dočasné. A neodpustená vina je večná. Preto by sme mali hľadať odpustenie viac ako zdravie. A zároveň si všimnite, akú skvelú vec robíme, keď odpúšťame! Kto odpúšťa, dáva život.
Turzovka, 13.1.2023