Flp 2, 1-11, Lk 2, 21-24
Lukáš nám hovorí, že osem dní po narodení bolo dieťa obrezané a dostalo meno „Ježiš“, presne ako povedal anjel.
Presne ako predpisoval vtedajší zákon. .
Obriezka symbolizovala oddelenie Židov od pohanov a ich jedinečný vzťah s Bohom. Dieťa Mesiáš dostane meno. Môžeme povedať: Čo po názve? Ale v Biblii sú mená veľmi dôležité. „Ježiš“ bol doslovne „Ješua“, čo znamená „Spasiteľ“.
Lukáš vzápätí popisuje udalosť o štyridsať dní neskôr keď Mária a Jozef idú do chrámu. S Ježišom absolvujú dlhú cestu z Betlehema do Jeruzalema, aby prešli dvoma obradmi. Prvým bol Máriin očistný obrad po pôrode, ktorý je opísaný v Starom zákone v Levitikus. 40 dní po narodení syna a 80 dní po narodení dcéry bola matka obradne nečistá a nemohla vstúpiť do chrámu. Máriino štyridsaťdňové očisťovanie sa skončilo. Na konci očisťovania mali rodičia priniesť baránka na zápalnú obeť a holubice alebo hrdličky na obeť za hriech.
Kto si nemohol dovoliť ovcu, namiesto toho mohli byť ponúknuté dve holubice alebo hrdličky. Zrejme pre chudobu priniesli Mária a Jozef dvoch holúbkov.
Druhým dôvodom, prečo prísť do chrámu, bolo zasvätiť svojho prvorodeného syna Bohu, tak ako to bolo predpísané v 2. Mojžišovej knihe 13 h., a podobne ako to robíme dnes v cirkvi, keď zasväcujeme pri krste dieťa Pánovi.
Môžeme sa domnievať, že odovzdať všetko Pánovi je ako vziať 1000 € a dať ich na nejaký dobrý cieľ a je to vybavené. Dať svoj život službe Kristovi nie je jednorazové rozhodnutie, jedna obeta; robí sa to v malých skutkoch lásky, po pár centov. Je to stále nasmerovanie na Boha, je to dennodenná korekcia života. Možno povedať obeta.
Turzovka, 3.1.2023