2 Sam 7, 1-5. 8b-12. 14a. 16, Lk 1, 67-79
Predstavte si takúto situáciu.
Manžel odchádza na dlhú služobnú cestu. Tesne pred odchodom vznikne medzi manželmi pre malichernosť prudká hádka. Keďže čas súril, manžel odišiel bez dosiahnutia uzmierenia. Po jeho odchode si manželia uvedomila, že spravili chybu. Pochopili, že svojím zlým postojom vyvolali hádku a ublížili si. Viete si predstaviť, ako túžobne očakávali jeho návrat, aby sa odstránil tento tieň z ich života?
Židia si podobne uvedomovali svoju vinu voči Bohu, ktorá začala hriechom Adama a Evy. V každej dobe túžobne očakávali prisľúbeného Mesiáša, ktorý ich mal oslobodiť od všetkých vín.
Preto nás neprekvapujú slová Jánovho otca, Zachariáša, ktorý naplnený Svätým Duchom ďakoval a chválil Boha za naplnenie svojho prisľúbenia (Lk 1, 67-79).
Jeho radosť je pochopiteľná. Veď príchod Spasiteľa znamená začiatok novej doby. Zachariáš hovorí: „…vyslobodí nás z rúk nepriateľov, aby sme mu bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života“ (Lk 1, 74-75). Hľa, takto videl budúcnosť Zachariáš. Ľudia budú slúžiť Bohu vo svätosti a spravodlivosti po celý život.
Vieme, že táto predstava sa ešte nenaplnila v celom ľudstve. Ale napriek tomu v hĺbke srdca túžime po takejto dobe. Nesmie nás odradiť, že od Ježišovho príchodu prešiel už taký dlhý čas a len veľmi málo sa toho zmenilo. Na príčine je človek. Každé oddialenie osobného prijatie Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa i učiteľa, nielenže odďaľuje dobu, o ktorej hovoril Zachariáš, ale i zvyšuje nepokoj a beznádej v človeku.
Jeden kňaz rozprával: „Stál som na jednom pražskom moste, ktorý sa bežne označuje ako „most samovrahov“. Rozmýšľal som, do akej beznádejnej situácie sa musí dostať človek, keď sa rozhodne skočiť dole. Tu pristúpil ku mne mladý človek a nadviazal rozhovor. Hovoril o hroznej dobe, v ktorej žijeme, ako všetko ide do záhuby, atď. Potom nebadane prešiel k Svätému písmu a začal dokazovať, že existuje možnosť záchrany. Jeho dokazovanie však bolo veľmi rozporné s Božím zjavením. Pochopil som, s kým mám dočinenia. Zaručene patril k nejakej zo siekt, ktorá ľuďom ponúka falošnú náuku vykúpenia. V duchu som sa spýtal sám seba, čím to je, že mnohí naletia na tieto falošné náuky, pričom im cirkev ponúka pravý prostriedok ku spáse?“
My skutočne máme liek, ktorý nás môže oslobodiť. Je ním vykúpenie Ježiša Krista. Vďaka jeho obete na kríži máme nádej na odpustenie našich vín.
Vina je dôsledok hriechu. Toto je jediné a skutočné zotročenie človeka. A čím viac si človek nahovára, že je v poriadku, tým väčšmi stráca silu brániť sa zlu. Hriechy sa potom opakujú do takej miery, že človeka nakoniec premenia, podľa typu hriechu, na luhára, egoistu, podvodníka, smilníka, lenivca, atď.
Kde je hriech, tam je aj vina. Či si človek hriech uvedomuje, alebo nie, uvaľuje na seba bremeno viny. Môže síce na chvíľu v sebe pocit viny potlačiť, ale keď kopí vinu na vinu, príde čas, že ju neunesie. Človek nie je nastavený na takéto zaťaženie. Výsledkom je nervozita, hnev, zlosť, alkoholizmus, narkománia, duševné i telesné choroby.
Vina je narušenie rovnováhy v človekovi. Ľudské účty sa dajú ľahko splatiť, ale čo s účtami s Bohom? To nie je v našich silách. To môže len Boh. Ježiš Kristus zaplatil za všetky naše viny a hriechy svojím životom. V tom spočíva vykúpenie. Ľútosťou a rozhodným odvrátením sa od zla, prijímame toto vykúpenie. Zmierujeme sa s Bohom. Preto je v živote kresťana dôležitá sv. spoveď. Táto sviatosť prináša človeku oslobodenie, ak túži „slúžiť Bohu vo svätosti a spravodlivosti po všetky dni života
Pozrite sa, svetoznámy psychiater, Carl Gustav Jung, raz vyhlásil: „Doteraz sa v mojej praxi ešte neobjavil ani jeden katolík, ktorý sa pravidelne spovedal.“
Dobre vieme, prečo. Katolík má k dispozícii božský prostriedok na vyriešenie problému viny. Je to sv. spoveď. V nej sa nám odpúšťajú viny, obnovuje sa harmónia medzi nami a Bohom.
Nech teda všetci v tejto predvianočnej dobe zahoríme túžbou využívať tento Boží prostriedok na odpustenie našich vín. Boh nám ho dal, aby sme čo najskôr vošli do doby, keď mu budeme „slúžiť vo svätosti a spravodlivosti po všetky dni života".
Prevzaté
Pozrite tiež:
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/103-24-december
https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/658-24-december-2
https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/2823-24-december-20