Zjv 22, 1-7, Lk 21, 34-36
Pred časom som v súvislosti s dnešným evanjeliom písal, že športovci majú ultraľahké materiály, aby ich výkon bol čo najlepší.
Všimol som si kopačky futbalistom na majstrovstvách sveta. Keď im ich niekto prišliapne, vyzujú sa. Za mojich čias by to nebolo možné. Teraz vyzerajú ako hrubšie ponožky, aj tak nejako sa obúvajú.
Naopak pri tréningoch si športovci dávajú všelijaké záťaže, aby sa potom cítili „ľahučký“.
Aj nám asketika radí, aby sme sa zapierali, premáhali aj v dovolených veciach, aby sme potom zvládli ťažké a náročné situácie. Aj Pán nás vyzýva: Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život. A vysvetľuje prečo; aby vás onen deň neprekvapil. Ktorý deň? Nemusí to byť koniec sveta, ale náš osobný koniec a mohli sme sa postaviť pred Syna človeka.
Nezabúdajme, že pred neho sa staviame na začiatku sv. omše, pri sv. prijímaní - vlastne pri celej omši, pri spovedi, pri modlitbe... V celom našom živote.
Turzovka, 26.11.2022