Ez 47, 1-2. 8-9. 12, 2. Kor 3, 9c-11. 16-17, 3., Jn 2, 13-22
Trochu dejín nezaškodí:
Lateránsku baziliku vybudovali v 4. storočí na pokyn cisára Konštantína. Spolu s priľahlými budovami slúžil ako oficiálne sídlo pápežov počas viac, než jedného tisícročia.
Zažil kdečo: zemetrasenia, barbarské invázie a niekoľko väčších požiarov. Bol zničený a obnovený veľakrát, a dodnes je najhlavnejším chrámom katolíckeho sveta. Jeho skutočným menom je Bazilika Najsvätejšieho Spasiteľa.
Prečo deň jej posvätenia pripomíname v celej Cirkvi?
Pomôžme si prvým čítaním od proroka Ezechiela. Píše:
Spod prahu chrámu vyvierala voda... Kam sa dostane táto voda; ozdravie a žiť bude všetko, k čomu sa rieka dostane. Už celé storočia oživuje svet. Prečo? Lebo sviatok chrámu je sviatkom Pánovým. Teda sám Pán Ježiš je týmto oživovateľom sveta – presnejšie ľudí na ňom.
Ako nás oživuje? Kristus je základom Cirkvi a každý z nás jej členov buduje svoj život v nej z materiálu, ktorý má k dispozícii. Niektoré veci pretrvajú, iné sa časom rozpadnú, niektoré teraz, iné v hodine našej smrti. Záleží iba na nás, aká bude pevnosť našej stavby.
Dôležité je aby sme budovali pre večnosť a samozrejme v Duchu Svätom. Preto Pavol zdôrazňuje: Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý – a ním ste vy.
Tak ako Lateránska bazilika má dejiny úpadku a znova-vybudovania, tak je to i s cirkvou ako celkom. Prorok Ezechiel dnes hovorí o večnom prameni živej vody, ktorý vyviera z chrámu v Jeruzaleme, a o tom, ako pri brehoch tejto rieky môžeme znova získať stratený raj.
My, ktorí tvoríme cirkev vieme, že počas svojich dlhých dejín bola Cirkev zdrojom životodarnej vody všetkým, ktorí túžili po spáse. Hoci jej štruktúra občas zoslabla, duch Kristovho tela vždy zostáva životodarnou silou, ktorá ju nesie a pobáda kráčať dejinami. Veď konečne, Cirkev predsa nie je chrám stavaný iba ľudskými rukami.
Každá chvíľa nášho života môže byť pre nás momentom, kedy sa pozrieme na dielo svojich rúk jasne a rozhodneme sa napraviť pokazené, prípadne začať nanovo. Duch Boží prebýva v nás a tak Ježiš môže v nás postaviť nových chrám okamžite vo chvíli, keď mu dáme k tomu svoj súhlas.
Na záver otázky:
Môžeme povedať, že Cirkev je prameňom životodarnej vody pre náš život?
Ak by Ježiš prišiel dnes do chrámu našej osobnosti, čo všetko musel vyhnať?
Turzovka, 9.11.2022