Tít 1, 1-9, Lk 17, 1-6
Stretávame ľudí, ktorí sa nám nepáčia. Z mnohých dôvodov.
Niekedy je to iba vec sympatii. Nad to sa musíme povzniesť. Ale často sú to aj veci, ktoré nás poburujú, lebo sa nezhodujú s morálkou. Neurážajú (len) nás, ale ohrozujú aj iných.
Také skutky môžeme nazvať pohoršením. Ježiš nás upozorňuje, že sa im nedá vyhnúť. Počuli sme: Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! Ide o to, aby sme ich nespôsobovali my.
V prípade pohoršenia od iných, Ježiš od nás očakáva, aby sme neboli ľahostajní, ale aby sme sa ich snažili usmerniť. Preto dodáva: Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho!
To je dosť náročné a zložité. Na brigáde s miništrantami jeden z nich na malý popud priam vybuchol a nepekne povedal kamarátovi. Musel som zasiahnuť. Som presvedčený, že to robí aj doma a rodičia to musia zbadať. Ak nekonajú, stávajú sa spoluvinníkmi.
Zložitejšie je to v prípade pohoršenia cudzích ľudí. Kresťan by mal dať najavo, že sa mu to nepáči. Mali by sme ozdravovať prostredie v ktorom žijeme.
Turzovka, 7.11.2022