Jób 9, 1-12. 14-16, Lk 9, 57-62
Výhovorky.
Všetci ich máme – niektoré dobré, niektoré zlé. Predstavujú rozhodnutia, ktorými zdôvodňujeme naše činy.
Často sa pozeráme na výhovorky negatívne, no môžu byť aj oprávnené. Ježiš povedal potencionálnemu učeníkovi: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“
Iný hovorí: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“
Jedného akoby odhováral: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“
V žiadnom prípade neboli túžby sŕdc týchto adeptov povrchné, neúprimné. Zdalo sa, že úprimne túžili nasledovať Ježiša. Keď ich Ježiš náhle postavil pred rozhodnutie a zodpovednosť, cúvli.
Ježiš však spochybňuje rozumné výhovorky pre ich povrchnosť, pretože maskujú skutočnú túžbu srdca. Vidí, že majú túžbu, ale vidí, že sa vyhovárajú, potlačujú tú túžbu ísť za niečím, čo by ich mohlo napĺňať. Je totiž aj „príťažlivosť nahor“.
V každom z troch uvedených príkladov vidíme potenciálnych Kristových nasledovníkov plných strachu, neistoty s nedostatkom pochopenia pre Ježišovu výzvu. Evanjelista nezverejňuje ich konečný výsledok. Zameriava sa iba na ich počiatočnú reakciu, pretože to, čo príde na myseľ ako prvé, zvyčajne odhalí srdce – čo v človeku je.
Písmo nám pripomína: „Ako tvár sa odráža vo vode, tak srdce človeka odráža človeka“ (Príslovia 27:19). Preto sa usilujeme o múdrosť, aby sme rýchlo rozpoznali, čo odráža naše najvnútornejšie „ja“, aby sme rozlíšili, či sme sa stali obeťou nedostatočného uplatňovania Biblie a či sme nepodľahli výhovorkám, či poslúchame učenie nášho Pána a Spasiteľa.
Nároky Pána Ježiša pôsobia drsne, chladne a neláskavo. Na prvý pohľad sú všetky tri výhovorky relatívne rozumné a sú pre nás pokušením, aby sme ich aj my bez najmenšieho uváženia rýchlo prijali.
Nemýľme sa, cesta spravodlivosti je tvrdá a úzka cesta. Ale tomu, kto je ochotný dôverovať v Božiu zvrchovanosť, je premena srdca možná a zároveň pravdepodobná, aby sme mohli povedať: „Áno, Pane“. Je treba mať dôveru v Boha a nie v štandardné výhovorky, ktoré zväzujú naše srdcia a odhaľujú náš nedostatok dôvery v Ježiša.
Naša myseľ sa nikdy neobnoví, ak nebude počúvať pravdy Božieho Slova, pretože výhovorky prekvitajú v prostredí, kde chýba dôslednosť. Ježiš preto hovorí: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“
Turzovka, 28.9.2022