Nah 2, 1. 3; 3, 1-3. 6-7, Mt 16, 24-28
V čase môjho detstva bol macher ten chlapec, ktorý mal nožík.
Boli tri druhy: Rybička, Sarajevo a Dukla. Ak si pamätám aj v tomto poradí, čo sa týka hodnoty. Ak si niekto chcel vymeniť rybičku za Sarajevo, nebodaj Duklu, musel niečo priložiť. Napríklad, sklenú guličku, koliesko z budíka (ak bolo väčšie a dlho sa krútilo – malo hodnotu), pripadne oboje. Po výmene bola zvyčajne jedna strana smutná. Mnohokrát sme výmenu oľutovali.
Dnes sme počuli o možnosti fatálnej výmeny: Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! V rozprávkach a ľudovej slovesnosti sa často hovorí o upísaní duše diablovi. Žiaľ, nie je to iba v rozprávkach a povestiach!
Dennodenne sme v pokušení ako spomínaní chlapci meniť, nie nožíky, ale naše šťastie, pokoj duše, za niečo, čo nie je šťastím a neprináša nám pokoj. Nestalo sa, žeby chlapec, ktorý urobil dobrú výmenu pristúpil k vráteniu vymenených veci. Často aj preto, že to bolo odklepnuté okolostojacimi, ktorí „preťali“ podané ruky, čo výmenu urobilo platnou.
Čo s tým ak sme podľahli pokušeniu a vymenil dobro za zlo? Je to stratený život, ktorý sa už nedá vrátiť. Alebo len ťažko. Voláme to pokánie. Preto Pán zdôrazňuje a my si chceme zapamätať a pripomínať jeho apel: Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!
Turzovka, 5.8.2022