Iz 7, 1-9, Mt 11, 20-24
V súvislosti s dnešným evanjeliom Svätý Otec František pozýva všetkých veriacich spytovať si svedomie:
„Nenechávame po skončení svätej omše Ježiša v kostole, takže sa nevracia sa s nami domov, do nášho každodenného života? Beda nám, takto Ježiša vyháňame z nášho srdca, „sme kresťania, no žijeme ako pohania“, varoval pápež František. Zdôraznil: „Áno, idem na omšu, no ty zastaň v kostole, ja sa potom vrátim domov.“
Môže sa nám ľahko stať, že sa ráno pomodlíme, prežehnáme sa pred krížom, chodíme do kostola..., ale nie na osobný vzťah s Ježišom. Uvedomujeme si, že je s nami v každom okamihu života?
Takto pre nás Ježiš zostane uzavretý v kostole, alebo zostane na kríži či na svätom obrázku.
Spytujme si svedomie s týmto refrénom: „Beda ti, beda ti“, pretože som ti daroval mnoho, daroval som ti sám seba, vybral som si ťa, aby si bol kresťanom, kresťankou, no ty uprednostňuješ život pol-na-pol, povrchný život – tak trochu kresťanstva a svätenej vody, avšak nič viac.
Každý z nás nech rozmýšľa: „Som Korozain? Som Betsaida? Som Kafarnaum?“ Ak Ježiš plače, treba prosiť o milosť, aby sme plakali aj my. A to touto modlitbou: „Pane, dal si mi veľa. Moje srdce je tak tvrdé, že ťa nenechá vstúpiť dnu. Hrešil som nevďačnosťou, som nevďačník, som nevďačníčka.“
Svoju homíliu pápež František uzavrel povzbudením: Poprosme Ducha Svätého, aby roztvoril dvere nášho srdca, aby doň Ježiš mohol vstúpiť, aby sme Ježiša nielen počuli, ale aby sme načúvali jeho posolstvu spásy a vzdávali vďaky za mnohé dobré veci, ktoré vykonal pre každého z nás.
Turzovka, 12.7.2022