Sk 9, 31-42, Jn 6, 54a. 60-69
Aké správy, posolstva ochotne a radi prijímame?
Ak nám vyhovujú, pripadne sú prezentované sympatickými ľuďmi.
V evanjeliu nám zaznelo: Mnohí z Ježišových učeníkov povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ Aká reč bola pre nich tvrdá a prečo ju neprijali? Boli to slova o Chlebe života: „Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“
Ježiš nebol pre nich nesympatický, veď šli za nim zástupy a on pre nich rozmnožil chlieb, aby sa nasýtili. Mohlo im vyhovovať prisľúb, že „budú žiť naveky.“ Bolo však pre nich ťažké prijať túto vetu: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. A keď si mali aplikovať na seba Ježišove slová: Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom, bolo to pre nich priveľa. A vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili. Preto k vlastnostiam posolstva, ktoré môžeme prijať musíme pridať „uveriteľnosť“. Toto sa im zdalo neuveriteľné. A chápeme ich. Ešte nepoznali udalosti Poslednej večere, Ježišove ukrižovanie a hlavne zmŕtvychvstanie. Nám sa to už jednoduchšie prijíma, aj keď s tajomstvom Eucharistie máme problémy.
Uvedomujeme si, že Eucharistia má súvis s Ježišovým krížom a jeho zmŕtvychvstaním. Nezabúdajme, že v Eucharistii sa stretávame so Zmŕtvychvstalým, aby sme mali aj my život.
Staškov, 7.5.2022