Múd 2, 1a. 12-22, Jn 7, 1-2. 10. 25-30
Prívlastok „bezbožní“ znie pejoratívne.
Ešte horšie vyznieva slovo „bezbožník“. Za totality sa nesmelo používať aby sa neurazili ateisti. Hoci v preklade je to „bez Boha“, teda bezbožník. V Starom zákone sa nachádza 44 x. V Novom zákone sa nachádza raz, keď Peter káže po zoslaní Ducha svätého: „A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili“. (Sk 2:23).
Etymológia slova je zjavná. Bezbožník je človek bez Boha. My sa považujeme za zbožných. Teda žijeme s Bohom. Čo by to malo byť? Pomôžme si prvým čítaním z Knihy múdrosti. V prvej vete sme počuli: Bezbožní hovoria vo svojom zvrátenom zmýšľaní: „Číhajme na spravodlivého, lebo nám je na ťarchu. Stavia sa proti nášmu správaniu, vyčíta nám prestupovanie zákona... V tomto kontexte bezbožník je ten, kto číha na spravodlivého lebo ho vyrušuje v hriešnom živote. Je ako soľ na ranu.
Opačne: Byť zbožný znamená vedieť sa tešiť z spravodlivosti iných, vedieť prijať kritiku. Dobro (spravodlivosť) iných nás motivuje k lepšiemu životu.
Pozor, bezbožný môže byť aj „zbožný“ človek. Videli sme to u súčasníkov Pána Ježiša. Išli do chrámu na sviatky Stankov, išiel aj Ježiš no nie verejne, lež akoby potajomky, lebo ho chceli zabiť. Dokonca v chráme ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky, lebo ešte neprišla jeho hodina.
Vychádza to tak, že byť zbožný, znamená byť spravodlivý k ľuďom.
Turzovka, 1.4.2022