Gn 37, 3-4. 12-13a. 17b-28, Mt 21, 33-43. 45-46
Už som spomínal, že základom vzťahu je úcta.
Dnes v Ježišovom podobenstve zaznelo: Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘
Jedným z najsmutnejších výrokov v evanjeliách je tento dôverujúci výrok otca: ‚‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘ Nemali!
Najhoršie je, že nemáme úctu ani k svetu! Ničíme ho. Jeden kozmonaut, ktorý bol 40 dní vo vesmíre a odtiaľ pozoroval našu planétu povedal, že tam získal pocit lásky k Zemi a všetkým ľuďom, ktorí na nej žijú.
Ježišove podobenstvo môžu mať mnoho aj so súčasnou environmentálnou krízou aj s vojnami na zemi. Kríza vzťahov, hrabivosť ničí charaktery i našu zem. Sme nájomníci na zemi, prevzali sme nad ním nadvládu: zameriavame sa na svoj vlastný zisk a zaobchádzame s Božím svetom ako so svojím vlastným majetkom, robíme s nim, ako sa nám zachce.
Každému z nás Boh dal vinicu. Naše rodiny, naše komunity, našu prácu, náš kostol, naše prostredie, naše schopnosti, to všetko sú časti našej vinice ktorú máme v prenájme. Boh nikoho nevylučuje z vinice. Ľudia sa vylučujú tým, že sa nestarajú o vinohrad, ktorý dostali.
Nezabúdajme! Uholným kameňom nášho života je Ježiš Kristus.
Turzovka, 18.3.2022