Jer 23, 5-8, Mt 1, 18-24
Mládež nemá rada, keď im rodičia pripomínajú čo všetko pre nich urobili.
Často im odvrknú, že ich citovo vydierajú, nech im to stále nepripomínajú. „Urobili ste, dobre, ale už mám toho plné uši, ja som vás o to neprosil...“
Proroci často pripomínali Izraelu vyslobodenie z Egyptského otroctva a rezonuje to aj v žalmoch. Zdá sa, že u poslucháčov to nezberalo.
Jeremiáš vo svojom proroctve to obmieňa: Preto, hľa, prídu dni, hovorí Pán, keď už nebudú vravieť: „Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny,“ ale: „Ako žije Pán, ktorý vyviedol a priviedol potomstvo Izraelovho domu zo severnej krajiny a zo všetkých krajín,“ Hovorí o tom, že vyslobodenie z Egypta bude doplnené vyslobodením z Babylonského zajatia.
Dnešné evanjelium nám pripomína začiatok iného vyslobodenia – duchovného. Pripomína to na základe vysvetlenia, ktoré sa dostalo zúfalému Jozefovi, keď mu je oznámené, že manželka Mária mu nebola neverná, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“
Nezaškodí si to pripomínať!
Turzovka, 2021