Sk 19, 1-8, Jn 16, 29-33
Domnievam sa, že najviac bolí zrada.
Keď sa povie zrada príde nám vždy na myseľ tá Judášova. Aj tu prežil Pán Ježiš. Zrada je rôzna a má rozmanité odtiene.
Dnes sme počuli: Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého.
Možno povieme, že reakciu apoštolov ako ju predpovedá Ježiš, nazvať zradou, by bolo prisilné slovo. Iste! Ako nazvať ich „rozpŕchnutie“? Samozrejme, iná bola Judášova zrada a iné bolo Petrovo zapretie - to bolo zo slabosti. V zapretí nie je toľko zla – nie je plánované ako zrada. Nie je také trvalé. Je to chvíľková slabosť. Možno preto tak nebolí toho, kto je podmetom zapretia. Do tejto kategórie možno snáď zaradiť aj „rozpŕchnutie“. Vari sa dá nazvať aj opustením. Apoštoli boli takí zmätení z vývoja situácie, že ju nevedeli zvládnuť.
Asi ste zažili niečo ako Pán Ježiš. Nechali vás v ťažkostiach, nepomohli... Ak ste to zažili berte to ako skúsenosť, ktorá vás posunie k tomu, aby ste sa vy tak nesprávali.
Pri oslave Dňa matiek som zachytil túto myšlienku: Matka nespí, aby sme my mohli pokojne spať. Pekné však! A matky sa tak vedia obetovať.
Pán Ježiš sa nedal znechutiť ani zradou, ani zapretím, ani rozpŕchnutím sa, tým, že ho nechali samého. Hovorí: Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. Nemôže to povedať o sebe každý jeden z nás? Boh Otec je vždy s nami. Vždy nám dáva Ducha Potešiteľa.
Preto kresťan dokáže premôcť pocity, ktoré sa dajú vyjadriť: Svetom vládne nevďak a usiluje sa byť človekom verným, teda človekom, ktorý vie vytrvať aj v skúškach pri Bohu i priateľovi.
To bude vtedy, keď nebudeme patriť k pokrsteným akých stretol Apollo v Efeze. Ani nepočuli, že je Duch Svätý. Duch Potešiteľ a Duch sily.
Turzovka, 18.5.2015