Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Niekedy hovoríme: „Tak to je on“, alebo: „Celý on“!

Vyjadruje sa tým jeho osobitosť v dobrom, alebo zlom.

Kedy hovoríme, „tak to je celý on“ dobre, s pochvalou? Ak je to človek nám milý, keď ho máme radi. Vtedy povieme: „to nik tak nedokáže“, „kto je ako on?“. Najmä rodičia to zvyknú takto hovoriť o deťoch.

Všetci dnešní oslávenci Michal, Gabriel a Rafael majú také zmýšľanie o Bohu, o ich a našom Stvoriteľovi. Podľa tejto úcty a postoja k Bohu sa volá jeden z nich Michal. Jeho meno pochádza z hebrejčiny a znamená: Kto ako Boh? Je to vlastne otázka, alebo zvolanie vo veľkom obdive a v láske k Bohu.

Ako došlo k takémuto vyznaniu Boha? Tak ako človek dostal slobodu a mohol sa rozhodnúť, tak i anjeli.

Ľudstvo sa rozhodlo vo svojom počiatku mimo Boha, keď uverili v Otca lži diabla (- odporca Boží). Rozhoduje sa aj každý jednotlivec zo „spoločenstva ľudstva“.

Človek je duchovno-hmotná bytosť, ktorá dostala rozum a slobodnú vôľu. Je logické a Písmo Sväté to potvrdzuje, že Boh – duchovná bytosť, stvoril aj čisto duchovné bytosti, ktoré majú mohutnosti vôle a rozumu ešte viac rozvinuté ako človek.

Aj anjeli sa rozhodovali. Kniha Zjavenia píše, že časť pod vedením Michala sa postavila za Boha. Vtedy zvolal: Kto ako Boh?!

Povedal som už: Ľudstvo sa rozhodlo mimo Boha keď uverili v otca lži - diabla. Podobne sa rozhoduje každý človek. Je na každom človeku či prijíma Boha a žasne nad ním. Či zvolá: Kto ako Boh?!

Ako prijíma človek Boha? Žasne nad nim?

Jedného chladného rána sa mladý muž zastavil v metre vo Washingtone a začal hrať na husliach. Počas 45 minút zahral 6 skladieb, všetky od Bacha. Odhaduje sa, že počas tej doby prešlo okolo neho asi tisíc ľudí.

Po pár minútach sa zastavil pri ňom jeden muž v strednom veku, chvíľku počúval a hodil mu do puzdra z huslí pár drobných. To isté urobila po ďalšej minúte jedna žena.

Postupne sa pri ňom pristavovali ľudia, chvíľku počúvali, potom sa pozrel na hodinky a pokračoval v ceste...

Kto počúval najdlhšie, bol asi trojročný chlapček. Počúval až do chvíle, keď ho matka doslova odtiahla. Rovnako sa tak zachovalo aj pár detí. Všetci rodičia bez výnimky ich doslova odtiahli od huslistu.

Počas tých 45 minút len sedem ľudí na chvíľu postálo, ďalších 20 prihodilo pár drobných alebo nejaký dolár, bez toho, aby sa zastavili. Huslista si tak zarobil 32 dolárov. Keď prestal hrať, nikto si to nevšimol, neozval sa žiadny potlesk, žiadne slovko uznania.

Nikto nevedel, že ten muž bol Joshua Bell, jeden z najlepších svetových huslistov, ktorý hral tie najkomplikovanejšie Bachove skladby na husliach stradivarius, odhadnutých na 3 a pol miliónov dolárov. Pritom dva dni pred vystúpením v metre, Joshua zaplnil divadlo v Bostone do posledného miesta a najlacnejšie vstupenky stáli 100 dolárov.

Bellove vystúpenie v metre organizoval denník The Washington Post ako experiment o vnímaní, záľubách a prioritách ľudí. Otázka bola: sme schopní vnímať krásu v tak banálnom prostredí ako je metro? Zastavíme sa na moment a prežívame ju? Dokážeme spoznať výborného interpreta v celkom obyčajnom priestore?

Spoznala ho len jedna žena Stacy Fukuyama, ktorá pracuje v jednom obchodnom centre. Po chvíli váhania poznala, že to nie je žiadny pouličný umelec. Spoznala ho preto, lebo ho počula hrať pred niekoľkými dňami v knižnici amerického kongresu.

Bolo to to najzaujímavejšie, čo sa mi stalo za poslednú dobu vo Washingtone, priznáva. Joshua Bell tam stál a hral v najväčšej dopravnej špičke a ľudia si to ani nevšimli, pripadne mu občas prihodili nejaký dolár. Ale čo ju najviac prekvapilo bolo to, že po skončení koncertu sa nikto neozval, ani jedno zatlieskanie, ani jedno bravo. Nič, len ticho“.

Bell pre noviny s úsmevom povedal: „Nedopadol som zase tak zle, 32 dolárov za trištvrte hodiny, z toho by som mohol aj žiť a nemusel by som platiť môjmu manažérovi.“

Výsledok tohto experimentu by mohol byť takýto: Keď nemám čas sa na chvíľu zastaviť a vypočuť si nádhernú hudbu v interpretácii výborného huslistu, o aké ďalšie krásy sa pripravujeme počas nášho života?

My kresťania sa pýtajme, či dokážeme žasnúť nad Božou krásou. A ak, či len v kostole, ako poslucháči Bella len v divadle, ale či na každom mieste v každej situácii.

Ak žasneme nad prírodou, vážime si človeka: Kto je ako on! Potom si vážime aj Boha!

 Turzovka, 29.9.2021

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.