Ef 4, 1-7. 11-13, Mt 9, 9-13
Matúš (hebr. Mattanyáh = „dar Jahveho“) bol jeden z apoštolov, ktorého Ježiš povolal od mýta v Kafarnaume. Podľa cirkevnej tradície napísal aj evanjelium.
V zoznamoch Dvanástich sa jeho meno uvádza na siedmom alebo na ôsmom mieste. Evanjelista Marek a Lukáš ho označujú menom Lévi (Mk 2, 14: „Alfejov syn Lévi“). O Matúšovom údajnom pôsobení v Etiópii a v Arábii, ako aj o jeho mučeníckej smrti sa nevie nič istého.
Podľa svedectiev Papiáša (asi r. 75-150), Antimarcionovského prológu (r. 160-180), Ireneja (= r. 202), Origena (= r. 254) a Euzébia (= okolo r. 202) apoštol Matúš napísal dnešné prvé kánonické evanjelium pre Židov v hebrejskej (t. j. aramejskej) reči.
Cieľom evanjelia je posilniť kresťanské obce v diskusiách so Židmi, utvrdiť ich vo viere v Ježiša Krista – Mesiáša a podať smernice pre život ich spoločenstva podľa Ježišovho učenia. Matúšovo evanjelium je teda evanjelium cirkevného spoločenstva, evanjelium Cirkvi. Jeho vznik sa kladie do obdobia okolo r. 80 po Kr.; bolo napísané pravdepodobne v Sýrii, najskôr v Antiochii.
Matúš zaradil obsah do historického a zemepisného rámca a tematicky ich usporiadal do troch etáp: účinkovanie Ježiša v Galilei, cesta do Jeruzalema a Ježišovo utrpenie a smrť. Na začiatku svojho evanjelia pridal správy o Ježišovom detstve a na konci správu o zjavení sa vzkrieseného Ježiša v Galilei.
Teologický význam evanjelia. Evanjelista Matúš predstavuje Ježiša ako Abrahámovho potomka, prisľúbeného Mesiáša, ktorého náboženskí vodcovia židovského národa už hneď na začiatku zavrhli a prenasledovali, kým hriešnici a pohania ho prijali. Ako dôkaz, že Ježiš je prisľúbený Mesiáš, Matúš cituje Starý zákon. Miesto Izraela v dejinách spásy zaujala Cirkev ako pravý Boží ľud, pozostávajúci zo Židov i pohanov, postavená na skale, ktorou je Peter. Ježiš je Syn živého Boha, definitívny zákonodarca a učiteľ.
Dnešnému oslávencovi máme za čo ďakovať.
Turzovka, 21.9.2020