1 Tim 1, 1-2. 12-14, Lk 6,39-42
Máločo je také zhubné na ľudskom jazyku ako posudzovanie.
Veď sú ľudia, ktorí nenechajú na pokoji nikoho a pred ich jazykom si nik nie je istý. Nik by nedokázal porátať slzy, ktoré si vynútil tento zlozvyk. Múdry Sirach hovorí: „Úder bičom vyvoláva sinku; úder jazyka láme až kosti. Mnohí padli ostrím meča, ale nie tak, ako čo zahynú pre jazyk“ (28, 21).
Spravodlivosť a láska žiadajú, aby nebol človek „ďalekozrakým“ a nevidel len chyby iných. Keď Ježiš vo svojej reči na vrchu hovoril o posudzovaní, pridal aj toto podobenstvo:
„Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: ,Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka´. A ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata“ (Mt 7, 3-5).
Ježiš tu nezakazuje posudzovanie samo o sebe; viedlo by to k neporiadku a k nezodpovednosti, keby nesmeli kritizovať rodičia a vychovávatelia, rôzni predstavení a opravdiví priatelia. Naopak, sám výslovne žiada bratské napomenutie (Mt 18, 15). V tomto podobenstve však hovorí o tom, aby sme mali správnu mieru kritiky a prísnosti k sebe, a až potom budeme mať správny pohľad na druhých. A ak u seba nájdeme celé brvná, ktoré musíme odstrániť, nebudeme mať mnoho času na kritiku druhých.
Tieto Kristove slová sa vzťahujú na nás všetkých. Málokde totiž nájdeme človeka, ktorý by nerád zametal pred cudzím dvorom. My sme zväčša slepí, ak ide o naše chyby a bárs by boli aké veľké, my ich nevidíme. Ľahko je posudzovať druhých, ale ťažko súdiť seba. Kdekoľvek sa zídu dvaja alebo traja, začnú ohovárať štvrtého, ktorý nie je prítomný a ktorý sa nemôže brániť.
V tom je často príčina všetkých nešvárov a neporozumenia medzi ľuďmi. Posudzujeme iných, ale pritom sami nie sme o nič lepší. Radšej stokrát odsúdime iných, než by sme si priznali: moja vina. Ľudia nepotrebujú sudcov, ale bratov. Svet má naopak veľa sudcov, lebo má málo bratov. Preto tým varovnejšie znejú Kristove slová: „Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata“ (Mt 7, 5). Sv. apoštol Pavol poučuje: „A tak človeče, nemáš výhovorky, keď budeš súdiť, nech si ktokoľvek. Lebo v čom súdiš iného, sám seba odsudzuješ. Veď aj ty, čo súdiš, robíš to isté“ (Rim 2, 1).
Najsilnejším dôvodom k láskavej kritike je vedomie zodpovednosti pred Bohom. Tak o tom hovoril Ježiš: „Ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás“ (Mt 7, 2). Zvlášť to vidíme v slovách, ako nám ich zapísal sv. Lukáš: „Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám“ (Lk 6, 38). Sami máme teda v rukách dobrotu alebo prísnosť Božieho súdu nad nami.
Kiež by dal Boh, aby sme aj my boli takto veselí, až sa budeme lúčiť s týmto svetom! Nikto z nás nepochybuje, že Boh chce pre nás len to najlepšie. Veď je to náš starostlivý Otec. Svojím napomínaním nám ukazuje tie najsprávnejšie životné postoje. Kto počúva jeho slovo, uchráni sa od mnohých nepríjemností už tu na zemi.
Prevzaté