Ako sa predpokladá, šíril medzi národmi Kristove nevyspytateľné bohatstvo na konci druhého storočia.
Podľa tradície viedol ako biskup klasenskú cirkev pri Ravenne vo Flamínii, ktorú ozdobil vznešenou slávou mučeníctva. Odišiel k Pánovi 23. júla.
Z Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa Hľa, mučeník kraľuje a žije
Blahoslavený Apolinár ozdobil Cirkev rýdzou a vznešenou slávou mučeníkov. Právom Apolinár, pretože podľa príkazu svojho Boha tu stratil svoj život, aby ho našiel večný v živote. Blahoslavený ten, kto tak svoj beh dokončil, vieru zachoval (porov. 2Tim 4,7), aby sa naozaj ako prvý z veriacich našiel na mieste. Nech si nik nemyslí, že titulom vyznávač je menší ako mučeník, keď z Božej vôle pozoruje každodenný a mnohonásobný návrat k agónii. Počuj, čo hovorí Pavol: „Denne umieram.“ (1Kor 15,31) Raz zomrieť je málo pre toho, kto môže svojmu kráľovi často prinášať víťazstvo nad nepriateľmi. Mučeníka nerobí tak smrť ako viera a nábožnosť; a ako čnosťou je v šíku, v boji padnúť z lásky ku kráľovi, tak je dokonalou čnosťou dlho pracovať a vyčerpať zápasy. Nie preto nepriateľ neurobil niekoho mučeníkom, že mu hneď nezapríčinil smrť, ale vyskúšal mučeníka, pretože nevylákal od neho vieru; vymrštil šípy, ktoré mohol, a vyskúšal všetky druhy svojich zbraní ľstivý nepriateľ, no predsa nemohol pohnúť miestom hrdinského vodcu ani poškvrniť jeho stálosť. Vrcholom je, bratia, pohrdnúť, ak treba, terajším životom, ale slávne je aj životom opovrhnúť a šliapať po ňom aj po vladárovi.
Kristus sa ponáhľal k mučeníkovi, mučeník sa ponáhľal k svojmu kráľovi. Dobre sme povedali „ponáhľal“ podľa slov proroka: „Vstaň v ústrety ku mne a pozri.“ (Ž 59,5) Ale aby si Cirkev zadržala svojho bojovníka, rýchlo ide v ústrety Kristovi, aby aj zachovala víťazovi veniec spravodlivosti a sebe v čase vojny prenechala jeho prítomnosť. Často vylieval vyznávač svoju krv zo svojich rán a vierou mysle svedčil o svojom Pôvodcovi. Hľadiac do neba, pohŕdal telom i zemou. No zvíťazil, vydržal a už od útleho detstva dostal milosť neodstúpiť od túžby byť mučeníkom. Od detstva, hovorím, ktoré všetko dosiahne; ktoré sa o to usiluje viac slzami ako silami. Lebo ani pohľad a pot silných nemôže urobiť to, čo slzy detí; lebo tam sa lámu telá a tu srdcia; tam sa úsudky mysle sotva pohnú, tu celá nežnosť sa nakláňa a zostupuje.
A čo ešte viac? Stará sa, stará svätá matka Cirkev, aby sa nikdy neoddelila od svojho pastiera. Hľa, žije, hľa, ako dobrý pastier je uprostred svojho stáda, a nikdy sa duchom neodlúči ten, ktorý na čas telom nás predišiel. Predišiel, hovorím, postavou; ináč medzi nami odpočíva bývaním svojho tela. Zničený je diabol, nepriateľ padol: hľa, kraľuje a žije ten, čo túžil byť pre svojho kráľa zabitý.
RESPONZÓRIUM 2 Tim 4, 7-8; Flp 1, 21
Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti.
Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. * Už mám pripravený veniec spravodlivosti.
Modlime sa.
Usmerňuj, Pane, svojich veriacich na cestu večnej spásy, ktorú ukázal učením a mučeníctvom svätý biskup Apolinár, a daj nám na jeho orodovanie vytrvať v tvojich príkazoch, aby sme si s ním zaslúžili veniec slávy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.