Tob 1, 3; 2, 1b-8, Mk 12, 1-12
Základom každého dobrého vzťahu je úcta.
Je od slova cítiť, ale aj cnosť. Súvisí so slovami česť a čestnosť.
Múdri ľudia sa o úcte vyjadrujú aj takto:
„Etika úcty k životu zahrnuje teda to, čo sa dá označiť ako láska, oddanosť, súcit, schopnosť radovať sa a usilovať spolu s druhými.“ - Albert Schweitzer
„Kto už nedokáže obdivovať a strácať sa v úcte, je duševne mŕtvy.“ - Albert Einstein. Skutočne, k úcte patrí aj obdiv. Aj Hviezdoslav písal o láske a úcte k človeku a ľudstvu.
Keďže sme Božím stvorením, každý z nás by mal vážil aj sám seba! V prvom čítaní sme počuli ako starozákonný Tobi riskoval život a pochovával mŕtvych súkmeňovcov, lebo mal úctu aj k mŕtvemu telu. Pritom aj jeho príbuzní sa mu vysmiali a hovorili: „Tento človek sa ešte nebojí. Už ho raz pre takúto vec hľadali a chceli zabiť; sotva im unikol a znova pochováva mŕtvych“.
Nemať úctu k iným je tragédia. V dnešnom evanjeliu sme počuli, že majiteľ vínce pri vyberaní nájomného siahol k poslednému kroku; mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘ Nemali. Vinohradníci si povedali: ‚To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. Pán Ježiš apeluje na základnú ľudskú vlastnosť, ktorú by mal mať každý – úctu.
Stará teologická axióma znie: Nadprirodzeno, predpokladá prirodzené. Iba na prirodzených ľudských vlastnostiach sa dá stavať zbožnosť, vzťah k Bohu. Veľkňazi, zákonníci a starší - neprajníci Pána Ježiša nemohli mať úctu k nemu ako Božiemu synovi, keďže nemali k nemu úctu, ako k človekovi. A preto ho chceli zajať len sa báli zástupu. Nakoniec to aj urobili. Prečo? Lebo im išlo iba o priazeň ľudu, postavenie, moc, nemali úctu k človekovi. Uctili si niečo iné!
Úctu k iným máme vtedy, keď si ho vážime, oceňujeme Keď uznáme, že ten druhý človek je skvelý a jedinečný.
Ako môžeme preukazovať úctu? Treba ju mať v srdci. Potom niekedy postačí pozdrav, alebo úsmev. Úctivé je aj, keď počúvam, keď neskáčem druhému do reči a nechám ho dopovedať, keď ho neohováram... Konkrétnosti by sa tu dali vypočítavať donekonečna. Základom je asi to, čo povedal Albert Einstein „Kto už nedokáže obdivovať a strácať sa v úcte, je duševne mŕtvy.“ Ak obdivujeme Božie dielo, žasneme nad nim, potom ďakujeme za vlastný život a „strácame sa v úcte“ k Bohu i ľuďom!
Turzovka, 31.5.2021