1 Jn 4, 11-18, Mk 6, 45-52
Je pre nás modlitba príťažou, povinnosťou?
Dnes sme o Ježišovi počuli: Keď Ježiš nasýtil päťtisíc mužov, hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.
Ježiš vyšiel na horu modliť sa. Evanjelista Ján (priamy účastník príbehu) modlitbu ohraničuje na čas „keď sa zvečerilo“ a „nad ránom“. Teda celú noc. Tam sa k nemu v duchu pripojme. Ako sa modlí? Používa svoje slová alebo verše zo žalmov, ako to bolo zvykom u jeho súčasníkoch? Je úplne ponorený do radostného spoločenstva so svojím Otcom a Duchom Svätým? Možno. Lepšie ho môžeme pochopiť v akcii. Lenže rozumiete tomuto? A nad ránom, kráčajúc po mori blížil sa k nim a chcel ich obísť. Nerozumiem prečo ich chcel „obísť“. Možno predísť. Iste sa im chcel odhaliť v slávnostných slovách, „To som ja, nebojte sa“. „To som ja“ - odráža Božie vyhlásenie Mojžišovi: „Ja som, ktorý som“ (Exodus 3:14).
Pristavme sa pri popise: loď bola uprostred mora a on sám na zemi. Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. Dozvedajú sa, že nie sú opustení, že Pán nad nimi bdelo dohliada. Ukazuje im, že sa nemajú báť žiadneho nebezpečenstva, pretože on ich stráži s láskavou pozornosťou. Apoštoli však ešte stále nechápali význam tejto udalosti. Museli sa učiť načítať udalosti, aby dôverovali Ježišovi. Rovnako ako my.
Turzovka - Vršek, 9.1.2021