Iz 29, 17-24, Mt 9, 27- 31
V Starom zákone bol Libanon považovaný za prosperujúcu krajinu.
Jej symbolom boli mocné cédre a pre Izrael bol znakom pýchy a ľudskej moci. Keď Izaiáš hovoril svoje proroctvo, ktoré nám zaznelo v prvom čítaní, krajina bola spustošená asýrskym nájazdom. A práve v tejto situácii Izaiáš hlása nádej na premenu tejto pustej krajiny - najskôr na záhradu, potom na les! Bola to zároveň nádej pre Izrael - keď bude obnovený Libanon, prečo by nemohol byť obnovený aj Izrael?
Čítanie môže byť nádejou nielen pre Libanon, Izrael, ale aj pre nás. Ak zažijeme v našom živote vyhorenie, cítime prázdnotu, v Božích očiach to nie je beznádejná situácia. Vždy sa nám ponúka nádej. V ten deň budú hluchí počuť slová knihy, z temnoty a hmly sa oči slepých rozhliadnu.
Je nám daný advent, aby sme aj v ťažkej chvíli života, mohli opäť otvoriť svoje srdcia Božiemu slovu a zažiť moc Kristovu, ktorý nám chce otvoriť oči. Evanjelium nám o tom hovorí v príbehu o dvoch slepcoch. Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“ Oni mu odpovedali: „Áno, Pane.“ Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako ste uverili.“ A oči sa im otvorili.
Aby však naše oči mohli zažiť svetlo, musíme prejsť zážitkom tmy. Veľkí mystici Cirkvi, ako napríklad sv. Ján z Kríža hovoril o skúsenosti viery uprostred temnoty ako o správnej ceste človeka k zjednoteniu sa s Bohom. Veľká túžba po Bohu, ktorú človek prežíva, sa spája aj s utrpením. Navyše nejde o hľadanie útechy a vlastnej spokojnosti v duchovnom živote, ale o súhlas s tým, čo je ťažké, čo je kríž. Preto sv. Ján od Kríža nás usmerňuje: „Nech vám stačí ukrižovaný Kristus, trpte a odpočívajte s ním a zbavíte sa všetkých vonkajších i vnútorných bremien“ (Slová svetla a lásky).
Pápež František hovorí o takejto viere vo svojej encyklike „Lumen fidei“: „Viera sa rodí v stretnutí so živým Bohom, ktorý nás volá a ukazuje nám svoju lásku, lásku, ktorá nás predchádza, na ktorej môžeme stáť, aby sme vytrvali a budovali život. Transformovaní touto láskou dostávame nové oči, máme skúsenosť, že je v nich veľký prísľub plnosti, a hľadíme do budúcnosti. (...) Táto viera nežije v tme; je to svetlo pre našu temnotu “(bod 4).
Turzovka - Turkov, 4.12.2020