Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Martin sa narodil roku 316 alebo 317 v meste Sabaria v Panónii (dnešné Szombathely v Maďarsku).

Jeho otec bol dôstojníkom rímskej posádky. Keď mal pätnásť rokov, otec ho prinútil stať sa tiež vojakom. Keď boli v Pavii, začal sa chystať na krst, ale bol preložený do mesta Amiens v teraj­šom Francúzsku. Krst prijal na Veľkú noc roku 339 už ako vyše 20-ročný. Roku 354 opustil armádu a odišiel do mesta Poitiers v západnom Francúzsku. Tu žil svätým životom a konal zázraky. Roku 371 sa stal biskupom v neďalekom meste Tours. Ako biskup vykonával misionársku činnosť na vidieku. Zomrel 8. novembra roku 397.

ROZDELIŤ SRDCE ČI PLÁŠŤ?

Naše hlavné mesto Bratislava sa pýši u nás najkrajším chrámom svätého Martina - martinským dómom. Dokonca na Slovensku máme aj mesto nazvané podľa tohto svätca, v ňom taktiež chrám k jeho úcte. Spišská diecéza ho má za svojho patróna. Po celom Slovensku je k nemu mimo­riadne rozšírená úcta.

Svätý Martin sa narodil v Sabarii, terajší Szombathely, v Panónii. Po otcovi -stotníkovi bol vojakom. Celá rodina viedla viac-menej sťahovavý život. Tak sa dostali do Itálie, do Pávie, kde sa Martin poznal s kresťanmi a tajne sa zúčastňoval ich schôdzok. Prihlásil sa za katechumena. So svojím jazdeckým oddielom sa potom dostal do Francúzska. A tu sa mu to stalo, že istého zimného dňa pred Amiensom popri ceste vystrel proti nemu polonahý žobrák ruku, aby mu niečo daroval. Ktovie, koľko ráz tú ruku už takto podvihol! Nik si ho nevšimol. Martin však mal jemné a súcitné srdce. Vytasil meč, rozťal svoj vojenský plášť na polovicu a podal žobrákovi. V noci mal divný sen. Zjavil sa mu sám Ježiš zaodetý polovicou jeho plášťa. Dojemne mu hovoril:

—      Týmto rúchom ma zaodel Martin ešte nepokrstený! Na vojaka Martina tento sen silne zapôsobil. Pochopil odrazu zákon Evanjelia Ježiša Krista:

—      Čo ste jednému z týchto mojich najmenších bratov urobili alebo neurobili, to ste mne urobili alebo neurobili.

Pochopil, že z tohoto zákona lásky bude nás Pán raz súdiť pri poslednom súde:

—      Hladný som bol, a dali ste mi jesť; smädný som bol..., chorý som bol..., a vy, čo ste týmto urobili alebo neurobili, to ste mne urobili!

Ako vyše dvadsaťročný dal sa pokrstiť a neskôr odobral sa do samoty, potom k biskupovi svätému Hiláriovi do Poitiers, aby sa zdokonalil v kresťanskej náuke a vo všet­kých čnostiach. Biskup Hilárius mu udelil nižšie svätenie a Martin sa odobral obrátiť na kresťanstvo svojich rodičov, ktorí znovu boli v Panónii. Cestou ho prepadli lupiči, zvia­zali a strážili. Jeden sa ho spýtal: nebojíš sa?

Martin spokojne odpovedal: som kresťan a ešte som sa nikdy nebál; práve v tejto chvíli sa cítim celkom bezpečný, lebo som v náručí Božom viac ako v tvojich povrazoch.

Toto tak prekvapilo lupičov, že ho prepustili.

Roku 371 veriaci mesta Tours si ho ľsťou zvolili za biskupa; vedeli, že by Martin túto hodnosť priamo neprijal. Martin sa aj tu osvedčil ako múdry správca Božích ta­jomstiev, ale predovšetkým ako otec, ktorý vždy otváral svoje srdce, aby do neho uzatvoril dobrých i menej dobrých, ba i neposlušných. V celom živote sa preslávil skutkami milosrdenstva, takže pri jeho smrti národ plakal. Keď ho prosili, veriaci a žiaci, aby ich neopúšťal, odpovedal pre­krásnou modlitbou:

— Pane, ak som potrebný svojmu ľudu, nezdráham sa ďalej pracovať, avšak nech sa stane tvoja vôľa!

Nad jeho životom môžeme sa pýtať, čo rozdelil viac: plášť či srdce? Srdce je symbolom lásky. Láska je len vtedy láskou, ak sa dokáže obetovať, rozdať. Preto sa stáva mrav­nou podstatou kresťanstva, praktickým obsahom kresťan­stva.

Aj dnes by bol svet krajší, keby sa jedna polovica pre­sýtených, dokázala rozdeliť s druhou, ktorá hladuje. Aj v mojom prostredí by bolo viac slnka, keby som sa dokázal - dokázala rozdeliť ani nie tak s prebytočným, ako so «svojím - posledným, osobným!» To je ten plášť, tá príchylnosť k sebe, vlastníctvo, ktorým sa egoistický prikrý­vame na úkor tých, čo vystierajú k nám ruku..., pohľad...

«Daruj mi niečo svoje! Daruj mi niečo z tvojho srdca!»

KONÁM

Čím dnes zaodejem Ježiša vo svojom prostredí?

Miriam Liptovská, Celý rok so svätými

 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2019.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.