Róbert sa narodil 4. októbra 1542 v Montepuiciano v strednom Taliansku.
Ako mladý vstúpil k jezuitom. Študoval v Ríme, v Padove a v Louvaine v terajšom Belgicku. V Lou-vaine sa stal roku 1570 kňazom a ten istý rok aj profesorom teológie. Roku 1576 prichádza do Ríma, kde sa stáva najvýznamnejším obrancom katolíckej viery. Slávne je jeho dielo Disputationes de controversiis christianae fidei — Dišputy o sporných otázkach kresťanskej viery. Cennou príručkou bol aj jeho katechizmus — menší pre deti a väčší pre katechétov. Roku 1599 je menovaný za kardinála. I ako kardinál žil chudobne a podporoval chudobných. Bol spolupracovníkom viacerých ústredných organizácií Cirkvi. Zomrel 17. septembra 1621 v Ríme. Za svätého ho vyhlásil pápež Pius XI. roku 1930.
V ČOM BOL NAJVÄČŠÍ?
Ako dieťa, študent, už vynikal, ale v čom? Róbert od narodenia vynikal slabým zdravím, chorľavosťou! Matka sa chvela o jeho život a otec nechcel ani počuť, že bude jezuitom! Pre slabé telo nie je prísny život jezuitu! Róbert v slabom tele vynikal ešte viac silou vôle a nadanosťou ducha. Napriek všetkým prekážkam vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a už od počiatku sa osvedčil v charakteristickej čnosti svojho rádu — v poslušnosti! Bol vždy tam, kde ho postavila poslušnosť. Tak sa dostal až na gregoriánsku univerzitu v Ríme, kde na príkaz svojho generálneho predstaveného, svätého Františka Borgiáša, prevzal katedru Kontroverzií. Tu sa stal najväčším obrancom svätej Cirkvi proti vzmáhajúcemu sa protestantizmu. Svoje prednášky «Kontroverzie» vydal z poslušnosti i tlačou; do začiatku 18. storočia vyšli 120-krát. V r. 1589 bol pápežom poslaný varovať pred bludom Francúzsko. Neskôr sa dostal späť do Ríma, kde v rímskom kolégiu bol spirituálom a neskôr rektorom; potom provinciálom v Neapoli.
Pápež Klement VIII. ho vymenoval za kardinála a Pavol V. si ho pozval na pápežský dvor, kde pracoval v Kongregáciách. Teda samé postupy, samé vyznamenania. Okrem toho stále bol veľmi činný ako cirkevný spisovateľ. Vynikal teda aj ako spisovateľ aj ako cirkevný hodnostár!
Ak chceme vystihnúť v čom brat Róbert najviac vynikal, môžeme krátko povedať: Bol mužom Magnifikatu!
Bol mužom pokory, chvály, a preto aj mužom veľkej a nepretržitej modlitby! Denne sa celú Liturgiu Hodín (breviár) modlil na kolenách. Denne hodinu meditoval na kolenách, a to i v čase najväčšej zaujatosti. S Najsvätejšou Pannou z Nazareta spievala jeho duša v čase úspechu i prenasledovania:
«Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný...» Len tak si možno vysvetliť, čo napísali o ňom životopisci:
Na Bellarmínovi nikdy sme nepostihli ani tieň samoľúbosti, márnivého vypínania sa. Naopak, plakal, keď dostával novú poctu a vyšší postup. Tento veľduch napr. veľmi pokorne prijímal opravy cenzorov, úsudky iných i vlastných spolubratov, hoci jeho práce a úsudky boli lepšie.
Takí sú svätci. V pokore uznávajú, že všetko je «milosť!» Nedokonalosti pripisujú sebe, čnosti Bohu!
KVET
Za Božie dary Magnifikat: za seba, za svätcov, za Najsvätejšiu Pannu.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými