1 Kor 1, 1-9, Mt 24,42-51
Pýtal som sa spolužiačky ako znáša odchod do penzie.
Odpovedala, že sa už aj teší. Hodlá čítať, porobiť si doma... A čo tvoje perspektívy a životné plány? Veď je to tak trochu čakanie na smrť!
Nuž... Nielen odchod do penzie nás vedie k týmto myšlienkam, ale aj dnešné evanjelium: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.
Ako máme tomuto a podobným textom evanjelia rozumieť? Prečo ľudia v živote bdejú? Hlavné dôvody sú dva:
- Potreba pracovať aj v nočných prevádzkach; tiež služba iným (matka - dieťa)
- aby strážili, aby sa nedali prekvapiť zlodejom nebo nepriateľom v okamžiku, kde sa nemôžu brániť.
Písmo však vyzýva k bdelosti v zmysle obraznom. Ktorý z tých dvoch motívov sa dá ľahšie preniesť symbolicky na kresťanský život? U nás je bližší prvý dôvod.
Výzvy k bdelosti, ktoré sú v kázni Ježišovej, sa nevzťahujú priamo ani k prvému, ani k druhému dôvodu.
Je tu dôvod tretí: očakávanie Božieho kráľovstvu, nepredvídanosť jeho druhého príchodu. Je to teda očakávanie na smrť. Lebo aj keď nebude koniec sveta, bude koniec nášho života. Nuž, tak to by bolo veľmi bolestné.
Prirovnanie k zlodejovi je viac plastické, ale nie je veľmi sympatické, keď sa má vzťahovať na Krista. Preto sa doplňuje a koriguje u Matúša hneď druhým, o hospodárovi, ktorý príde znenazdania na kontrolu svojich spolupracovníkov: Kto je teda verný a múdry sluha, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom.
I nečakaná nočná kontrola je vec odiózna. Už sama o sebe je začiatkom trestného konania. Tým horšie, ak dopadne zle pro kontrolovaného. Ale keby si zlý sluha v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde‘ a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami, pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá, oddelí ho a dá mu podiel medzi pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami.“
Evanjelium špecifikuje viac. Správca, ktorého prídu kontrolovať, má konkrétnu úlohu: je ustanovený nad čeľaďou, aby im dával jedlo v pravý čas. Je potom potrestaný nie preto, že by nemal dosť peňazí na hotovosti, ale pretože svojich druhy v službe bije a sám hoduje. Odpovedá to teda dobre tomu, čo predchádza. Už sme upozornili na to, že tieto prirovnania sú na záver reči o poslednom súde. Tam sa všetky skutky všetkých ľudí hodnotia len podľa jedného posledného meradla, ústavného zákona kresťanské morálky, to je podľa lásky k blížnemu: „Čo ste urobili (lebo neurobili) pre jedného z týchto mojich najnepatrenejších bratov, pro mne ste urobili (alebo neurobili) (Mt 25, 40 a 45).“
Dôjdeme teda i v tomto prípade k rovnakému záveru. Nie len vo večnosti, ale i tu na zemi je láska jediná hodnota, ktorá nikdy neprestáva (1 Kor 13, 8). Preto srdce kresťana stále bdie, slávi stálu vigíliu druhého Kristova príchodu.
Buďme pripravení na šťastie!
Turzovka, 27.8.2020