1 Sol 2, 9-13, Mt 23, 27-32
Pri rodinných a susedských hádkach sa povykrikuje kdečo.
Ako ich ozvenu často počuť sťažnosť: Veľa som toho zniesol, ale keď mi začal vykrikovať matku, otca, došla mi trpezlivosť. Je prirodzene, že si chránime dobré meno otca, matky a boli nás, ak na nich niekto útočí.
V dnešnom evanjeliu sme počuli: Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky a hovoríte: ‚Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.‘ A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov. Vy už dovŕšte mieru svojich otcov!“ Z pohľadu povedaného by sme mohli upodozrievať Pána Ježiša, že aj on vytýka farizejom nedostatky ich otcov. Vidíme však, že sami farizeji sa dištancujú od správania otcov; keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.
Ukázalo sa, že farizeji predčia v konaní zla svojich predkov. Zabili proroka prorokov, Božieho syna. Pritom sa navonok zdali ľuďom spravodliví.
Viem sme citliví na svojich blízkych. To je aj správne. Lenže nie vždy. Každý je zodpovedný za svoje skutky. Naši predkovia nám zanechali veľa dobrého, ale nie všetko bolo dobré. Od zlého sa treba dištancovať, dobro nasledovať. Neokrášľovať nekriticky nikoho a najmä nie seba. Aby aj o nás neplatilo: Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.
Veľmi dobre to Solúnčanom i nám odkazuje sv. Pavol: Veď sami viete, ako nás treba napodobňovať, lebo sme nežili medzi vami neporiadne, ani sme nejedli niečí chlieb zadarmo, ale vo dne v noci sme ťažko a namáhavo pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu. Pavol sa vo všetkom usilovať o čestnosť natoľko, že mohol vyzvať, aby ho nasledovali.
Turzovka, 26.8.2020