Ez 37, 1-14, Mt 22, 34-40
Nielen veda, každý človek, keďže uvažuje, sa zaoberá problémom Božieho a ľudského sveta a snaží sa ho riešiť, čo určite nie je ľahké.
Ježiš nám v tom môže dnes pomôcť vyhlásením prikázaní milovať Boha a prikázaním milovať svojho blížneho.
Židia poznali prikázanie milovať Boha. Je to v piatej knihe Mojžiša, knihe Deuteronómium. Tam sa hovorí v 6. kapitole, verš 5: Preto budete milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou a celou svojou silou. V evanjeliu Matúša, o ktorom sme dnes počuli niečo z 22. kapitoly, evanjelista preberá rozkaz z tretej Mojžišovej knihy. Toto je kniha Levitikus, kde sa hovorí, v 19. kapitole verš 18: Miluj svojho blížneho ako seba samého.
Ježiš spája tieto dva príkazy do jedného prikázania a nazve ho hlavným prikázaním.
Ježiš nám ukázal, ako miluje Boh. Boh miluje svojho Syna natoľko, že mu dal všetko. Syn miluje svojho otca natoľko, že vo všetkom uprednostňuje svojho Otca. Táto vzájomná láska je Duch Svätý. Keď Ježiš žil na zemi ako človek, ukázal nám aspekt lásky k Bohu. Ježiš i Boh sa ukázali ako jedno. Takže prikázanie milovať nepochádza od niekoho, kto toto vymyslel a očakáva dodržiavanie od iných. Láska je súčasťou podstaty Božieho života. Láska je súčasťou tohto nášho života. To, že je láska v Trojici, je celkom pochopiteľné. Ale ako Boh môže milovať ľudí, keď sme takí sebeckí a zlí? Toto je ďalší aspekt lásky Boha.
Napríklad, ak namočíme špinavé tričko do teplej vody s čistiacim práškom, voda absorbuje všetky nečistoty a tričko sa vyčistí. Boh nám urobí to isté, keď nám odpustí.
Jeho láska je milosrdná. To v nás vzbudzuje veľké prekvapenie! Aká veľká musí byť Božia láska, ak nás miluje napriek všetkému, aj keď často nežijeme tak, ako chce. Ježiš nám ďalej hovorí: Mali by ste milovať svojho blížneho ako seba samého. Ak nám Ježiš dal toto prikázanie, musel nám umožniť, aby sme toto prikázanie mohli splniť. Umožnil nám milovať. Dal nám oči, ktoré vidia, čo ostatní potrebujú. Dal nám ruky, pomocou ktorých môžeme pomôcť našim susedom. Dal nám schopnosť počúvať a porozumieť tomu druhému. A dal nám srdce, ktoré je schopné milovať. Ľudská láska nás má formovať.
Čo však myslíme pod slovom láska? Mnoho ľudí dnes tomuto slovu nerozumie. Vieme, že filmy, literatúra, divadlo a piesne ovplyvňujú ľudí a slovo láska používajú často na vytváranie škodlivých a pochybných vzťahov. Láska je tam často znížená na zaľúbenie a sex!
Erich Fromm, ktorý zomrel v roku 1980 - rozjímal nad egoizmom a stratou schopnosti milovať a opisuje to ako tragédiu moderného človeka. Človek bol stvorený na Boží obraz. Takže človek môže milovať. Otázka znie, čo má človek rád? Človek, ktorý nehľadá Boha, bude milovať pozemské hodnoty. Láska k sebe je vrodená u ľudí. Musí sa naučiť milovať svojho suseda.
Cirkev nám ukazuje mnoho príkladov skutočnej lásky. To však vôbec neznamená, že všetci kresťania opravdivo milujú. Poznáte ľudí, ktorí videli príklad dobročinnosti od svojich rodičov, a napriek tomu nenasledovali príklad svojich rodičov. Ich život sa stal sebeckým. Ako je to možné? Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Ľudí nevychovajú len rodičia, ale aj prostredie, v ktorom žijú, ako aj internet a masmédiá. Každý človek je iný. Sú ľudia, pre ktorých charita nie je problémom, a ľudia, ktorí nedokážu prekonať svoj egoizmus.
Mahatma Ghandi - žila v rokoch 1869 - 1948 - povedala: Nemôžete robiť zlo bez toho, aby ste si neublížili. Opak je však tiež pravdou. Nemôžete robiť dobro bez obohatenia seba. Náš egoizmus alebo naša láska určujú, ako sa bude náš život rozvíjať. Láska robí náš život šťastným. Egoizmus ničí naše vzťahy s ľuďmi. Z dôvodu sebectva je človek tiež schopný spáchať trestný čin.
Ježišove slová musíme brať vážne, inak si hrozne škodíme, neriešime život a komplikujeme ho sebe aj iným.
Makov, 19.8.2016