Svätý Ján Eudes patrí medzi významné osobnosti vnútorcirkevnej obnovy vo Francúzsku v 17. storočí.
Pochádzal z Normandie v severozápadnom Francúzsku. Narodil sa 14. novembra 1601 v obci Ri pri Argentane. Počas štúdií strávil niekoľko rokov v jezuitskom kolégiu v Caen, kde získal solídne klasické vedomosti a ako člen Mariánskej kongregácie aj veľkú úctu k Panne Márii. Ešte pred dosiahnutím kňazstva vstúpil roku 1623 do parížskeho oratória, ktoré založil a viedol horlivý kňaz Pierre de Bérulle. V decembri 1625 bol vysvätený za kňaza.
O dva roky neskôr vypukla v argentanskom kraji epidémia moru. Láska k domovine spojená s veľkodušnou obetavosťou pohla Jána k tomu, aby sa hlásil ako dobrovoľník do služby morom postihnutých. Pri telesnej a duchovnej pomoci týmto úbožiakom nešetril sily ani nedbal na nebezpečenstvo, ktoré mu hrozilo. Aby však azda nepriniesol nákazu medzi zdravých, býval počas epidémie sám v núdzovom prístreší v poli.
Od roku 1632 sa presídlil do oratória v Caen. Vtedy sa začal jeho celoživotný apoštolát farských misií. Počas misií, ktoré obyčajne trvali niekoľko týždňov, nielen kázal, ale aj vyučoval katechizmus. Obidvoje pokladal za veľmi dôležité. Jeho horlivosť spojená s kazateľským talentom prinášala úspechy. Na misiách sa zúčastňovalo veľa ľudí a bolo badať aj zreteľné oživenie náboženského života vo farnostiach. No po istom čase si horlivý misionár uvedomil, že aj tie najlepšie misie môžu mať iba krátkodobý úspech, ak v ich duchu nepokračujú miestni kňazi. Ján Eudes videl, podobne ako jeho veľký súčasník Vincent de Paul, že obnova kňazstva je základnou podmienkou celej vnútrocirkevnej obnovy. Prízvukoval to jasne i Tridentský koncil, ale prakticky sa v tom smere vykonalo málo. Bolo treba čosi robiť, a to počnúc seminárskou prípravou na kňazstvo.
Posmeľovaný biskupom z Bayeux Ján Eudes sa rozhodol roku 1642 vybudovať seminár v univerzitnom meste Caen, kde bol predstaveným oratoriánov. No generálny predstavený oratoriánov mal k Jánovmu plánu výhrady; pokladal ho za predčasný. Ján zasa bol presvedčený, že založenie seminára bolo veľmi potrebné a nebolo možné ho odkladať. Preto sa napokon po vážnom zhodnotení situácie rozhodol rozísť s oratóriom a spojiť sa s inými kňazmi. Takto vznikla v roku 1643 kňazská "Kongregácia Ježiša a Márie", ktorá sa podľa zakladateľa volala aj "eudisti". Jej cieľom bolo viesť kňazské semináre v duchu Tridentského koncilu a konať ľudové misie. Normandskí biskupi hneď prejavili o novú kongregáciu záujem. Na ich žiadosť Ján a jeho spoločníci založili semináre vo viacerých diecézach, medzi iným v Lissieux, Rouene a Rennes.
Pri apoštolských prácach sa Ján často stretol s pálčivým problémom opustených a poblúdených dievčat. Ich osud mu nebol ľahostajný. Organizoval pre ne ústavy a založil osobitnú ženskú rehoľnú spoločnosť (Religieuses de Notre Dame de Charité du Refuge), ktorá sa o ne mala starať.
Je prirodzené, že novozakladané ustanovizne vyžadovali od Jána veľa času a síl. Okrem toho pokračoval v dávaní ľudových misií až do 75. roku svojho života. Akoby to všetko nestačilo, Ján Eudes pokladal za potrebné aj písať knihy. Niektoré mali úlohu praktických pastoračných príručiek pre kňazov a misionárov, iné zasa podávali jeho náuku o úcte Božského Srdca Ježišovho a Srdca Panny Márie. Medzi jeho najznámejšie spisy patria Ježišov život a jeho kráľovstvo, Dobrý spovedník a Obdivuhodné Srdce Božej Matky. Posledné spomenuté dielo dokončil krátko pred smrťou.
Eudesova úcta k Božskému Srdcu a k Srdcu Panny Márie sa stala základom liturgického kultu obidvoch Svätých Sŕdc, ako to zdôraznil pápež Lev XIII. v dekréte o hrdinských cnostiach Božieho služobníka Jána Eudesa.
Ján Eudes zomrel 19. augusta 1680 v Caen. Za blahoslaveného ho vyhlásil roku 1909 pápež Pius X. a za svätého roku 1925 Pius XI.
Duchovní synovia sv. Jána Eudesa vykonali vo Francúzsku veľa dobrého, ale aj veľa vytrpeli. Najprv ich prenasledovali jansenisti, neskôr Francúzska revolúcia (štyria skončili pod gilotínou) a na konci 19. storočia (1880), ako aj začiatkom minulého (1903) ich vyhnal z Francúzska antiklerikalizmus. Mimo Francúzska sa eudisti rozšírili predovšetkým v Severnej a Latinskej Amerike.
ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991