Oz 8, 4-7. 11-13, Mt 9,32-38
V nedeľu som bol zastupovať kolegu na Makov.
Keď som prechádzal cez Vysokú, ľudia už išli v zástupoch z kostola. Všimol som si manželský pár. Kráčali pekne spolu a diskutovali. Pomyslel som si, či hovoria o kázni? Mne sa zdá, že to čo sa počúva, robí v kostole ostáva v kostole.
Nie vždy to tak bolo. Keď náš pán biskup Tomáš Galis bol kaplánom v Brezne, pred nedeľou sa stretával s kolegami a spoločne si pripravovali kázeň. Po čase im veriaci hovorili: Podobná kázeň bola aj tam a tam... Teda veriaci si na pracovisku, pri stretnutí hovorili o nedeľnej kázni. To bolo veľmi dobré. Myšlienky Božieho slova si odnášali do života. Ľudia viac žili s kostolom, mal vplyv na ich život. Bola to obra na tlak komunistov, ktorí chceli dať vieru do ofsajdu.
Ako je to teraz? To posúďte sami. Dnešné Božie slovo hovorí, že bolo aj v minulosti, ľudia šli často svojimi cestami. Prorok Ozeáš (1. čítanie) sa v mene Božom sťažuje: Oni si ustanovujú kráľov, ale bezo mňa, dosádzajú kniežatá, a ja o tom neviem. Je to perfektná analýza dnešného človeka. V našej „kresťanskej“ krajine by sa takto mohol prorok sťažovať po každých voľbách.
Ak sme v evanjeliu počuli, že zástupy žasli a vraveli: „Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo“, tak by sme mohli žasnúť i my. Pritom sme umorení zo svojich bludných ciest.
Napísal som ako videl svojich súčasníkov prorok Ozeáš. Ako nás vidí Pán Ježiš? Asi tak ako súčasníkov. Aj o nás môže evanjelista napísať: Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera.
Lenže my žijeme v Cirkvi, máme pastierov. Domnievate sa, že zlých? Aj na to nám dal Pán recept: Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 7.7.2020