Jer 20, 10-13, Jn 10, 31-42
Svätci boli veľkí ľudia a tí majú vždy problémy.
Tí čo nedosahujú ich veľkosť, sa ich snažia podraziť. Podľa postoja, ktorý sa zachoval zo života Napoleona. Keď začínal svoju kariéru, oponoval mu nejaký vyšší dôstojník. Napoleon mu mal povedať: Máte výhodu hlavy, ale hneď ju môžete stratiť.
Jeremiáš to popisuje takto: Aj tí, čo žili so mnou v priateľstve, striehnu na môj pád. Keby Jeremiáš bol od nich menší (nejde tu o vzrast), skôr by s nim súcitili, nestavali by sa proti nemu. Duchovne ich prerástol, preto ho chcú zraziť.
V podobnej situácii sa ocital často aj Pán Ježiš. Dá sa to vytušiť i z dnešného evanjelia. Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“ Nečudo, Ježiš bol príliš vysoko.
Veľkí ľudia túto závisť vedeli zvládnuť. Prečo? Vedci si boli vedomí toho, že robia pre dobro ľudstva, nedali sa zastrašiť. Robili si svoju prácu a nepozerali tak na okolie. Podľa hesla: Hyeny zavíjajú, karavána ide ďalej. Svätci? Tí podobne ako Jeremiáš si uvedomovali: Pán je so mnou sťa mocný bojovník; preto tí, čo ma prenasledujú, padnú a nič nezmôžu, budú zahanbení, lebo nič nedosiahnu. A so žalmistom sa modlili: Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem;
ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca. (Dnešný medzispev).
Svätci problém závisti riešili aj dobroprajnosťou. Boli veľmi pokorní (pravdiví). Uvedomovali si, že všetko majú ako dar od Boha. Vážili si iných. Hovorí sa, že keď sa stretli sv. František Assiský a s. Dominik, pokľakli jeden pred druhým.
Turzovka - Vršek, 3.4.20120