Gn 17, 3-9, Jn 8, 51-59
„Boh sa skrýva pred človekom“ – mnohí hovoria.
Tak sa zdá, že je to pravda. Boh je akoby „skrytým Bohom“. Preto mnohí ľudia ho často s námahou hľadajú, prichádzajú k rôznym tieňom Boha a často aj k jeho karikatúram.
Aj úprimne hľadajúci ľudia nachádzali len tieň Boha. Sv. Pavol píše: Nech vás nikto nesúdi pre pokrm ani pre nápoj ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty, lebo ony sú len tieňom budúcich vecí, no skutočnosť je Kristus. (Kol 2, 16-17)
Zjavne je to aj v Liste Hebrejom, keď píše o ľuďoch Starého zákon: No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok (Hebr 8:5) ďalej: Keďže zákon je len tieň budúcich dobier, a nie vlastný obraz vecí... (Hebr 10:1)
Tieto texty poukazujú na to, že Boh sa zjavne (nie v akomsi tieni) zjavil v Ježišovi Kristovi, lebo skutočnosť je Kristus.
Lenže tu je problém. V dnešnom evanjeliu sme počuli: Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu. Prečo? Lebo sa robil Bohom. A tak sa stalo to, na čo si človek sťažuje. Ježiš sa skryl - Boh sa skryl pred ľuďmi.
Ako mohlo k tomuto dôjsť! Lebo v kolíske ľudstva sa človek skryl pred Bohom. Poznáte ten príbeh: A potom, keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromami záhrady. A sám Boh začal hľadať človeka: A zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý a preto som sa skryl.“ Gn 3, 8-10).
Takže – Boh hľadá človeka, človek sa skrýva. Keď prišiel nám podobný, chceli ho kameňovať a nakoniec ukrižovali.
Turzovka, Vršek, 2.4.2020