Oz 6, 1-6, Lk 18, 9-14
Možno ste sledovali skladanie sľubu nových poslancov.
Tentoraz to bolo nezvyklé, s rúškami na tvárach. Niektorí si si ich pri sľube zložili, pár ich malo iba v rukách. Mohlo nám napadnúť, že to urobili preto, aby ich zachytila kamera v plnej kráse. Asi nie, lebo to by sa očakávalo skôr od poslankýň (iba jedna nasledovala kolegov, ako som zachytil). Toto je však farizejské posudzovanie, ktoré pranieruje dnešné evanjeliu.
Každopádne sa však naše „ego“ prediera navonok všelijakými možnými spôsobmi. Niekedy rafinovane, niekedy otvorene a drzo, niekedy dokonca skromne, aby bol povýšený – čo je falošná pokora.
Čo s tým? Prorok Ozeáš hovorí v mene Božom: Spravodlivosť moja jak svetlo vychádza. Takže, naše farizejstvo sa dá riešiť uvedomením si, že Boh vo svojej spravodlivosť dáva človeku všetko čo má. Preto si pripomeňme slova sv. Pavla: Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal? (1Kor 4,7).
Turzovka, Vršek, 21.3.2020