Počas pôsobenia v Brezne som zachytil moderný trend – florbal.
Pred piatimi rokmi sme začali spolu s p. kaplánmi hrať s miništrantami aj tu a teraz sa pridávajú chlapci, ktorí majú záujem. Netrénujem ich – to by ani neprijali, skôr som s nimi, občas som do počtu a najmä rozhodujem, aby sa nepobili. Niekedy je ich ťažko udržať na uzde. Za tie roky prišiel jediný chlapec a opýtal sa ma, ako má strieľať, lebo mu to ide takmer stále nad bránu. Dal si povedať. Pri poslednom stretnutí dal veľa gólov a patrí k najlepším. Nepripisujem to svojej zásluhe, ale vyzdvihujem jeho snahu. Ostatní si myslia, že sú dobrí hráči.
Z tejto skúsenosti poďme k téme dnešnej obnovy – Syndrómu vyhorenia. V tomto spoločenstve som hovoril o ňom hovoril ešte v roku 2015. Tiež sme sa tejto téme venovali minulú obnovu. Preto, lebo vo všeobecnosti sa medzi profesie s rizikom vzniku vyhorenia radia tieto: lekári, zdravotné sestry, psychológovia, sociálni pracovníci, učitelia, pracovníci na pošte, dispečeri, policajti, právnici, pracovníci väzníc, profesionálni funkcionári, úradníci, duchovní a rádové sestry. Aktuálna téme pre nás všetkých (vrátane mňa).
Predpokladám, že sa nepodobáte mojim hráčom florbalu, všetci ste s tým niečo robili, aby ste sa vyhli vyhoreniu. Robil som si ambície, že niekto z vás príde túto tému predebatovať. Je možne, že vaši vedúci v tomto smere niečo robia, ale nedostalo sa mi to do uši.
Preto sa tejto téme idem opäť venovať, aby ste sa tejto modernej pliage vyhnúť, aby platilo aj o nás, ako sme počuli v evanjeliu: Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ Teda, aby sme sa vyhoreniu vyhli, pripadne zvládli ho.
Pojem vyhorenie (burnout) prvýkrát zaviedol do literatúry v roku 1974 Herbert J. Freudenberger. Jeho definícia z roku 1980 uvádza, že vyhorenie predstavuje „stav únavy a frustrácie navodený úplným oddaním sa veci, spôsobu života či vzťahu, ktorý však nesplnil svoje očakávania.“ V priebehu ďalšieho výskumu sa objavili v literatúre nespočetné definície vyhorenia, možno však povedať, že väčšina z nich sa zhoduje v nasledujúcich bodoch:
- ide predovšetkým o psychický stav,
- vyskytuje sa predovšetkým u profesií, kde sa pracuje s ľuďmi,
- tvorí ho súbor príznakov, hlavne v oblasti psychickej, čiastočne tiež v oblasti fyzickej a sociálnej,
- kľúčovou zložkou je emočné a kognitívne opotrebovanie sa a celková únava,
- vyhorenie sa dostavuje ako reakcia na prevažne pracovný stres.
(Nejde však až o úplne nový problém. Už Diadochos (*400 a zomrel niekedy pred 486) už dávno napísal, že Pán Boh dopúšťa na nás suchopárnosť, aby sme sa vyhli pocitu dokonalosti a tým aj pýchy a neprestali na sebe pracovať. V asketickej literatúre sa hovorí o suchopárnosti, ktorá má všetky znaky aké popisuje moderná psychológia o vyhorení.)
Syndróm vyhorenia sa často zamieňa za stres. Zatiaľ čo stres môžete dostať pod kontrolu, vyhorenie je oveľa závažnejšie. Do stresu sa môže dostať každý človek, syndróm vyhorenia sa však objavuje u ľudí, ktorí sú intenzívne zaujatí a zapálení svojou prácou, majú vysoké pracovné a osobné ciele. Syndróm vyhorenia je dôsledok pracovného preťaženia a neschopnosti regenerovať sily.
Z množstva materiálu o tejto téme tu predkladám pár viet na otestovanie sa, kedy sme v ohrození vyhorenia: Necítite nadšenie, všetko vidíte čierne, neviete sa sústrediť na jedlo (alebo sa prejedáte), trpíte nespavosťou, trpíte nedostatkom času, ste stále unavení, neustále kritizujete sami seba, ozývajú sa choroby.
Tu musíme pripomenúť i manželské (rodinné) vyhorenie, ktoré môže byť ešte tragickejšie. Tu je to funguje opačné - útek z rodiny do práce, iných aktivít.
Prvotné príznaky vyhorenia
- keď sa človek snaží robiť stále viac a viac a pritom má stále menej radosti z toho, čo robí,
- keď by najradšej zanechal to, čo robí,
- keď mu druhí ľudia „idú na nervy“, nemôže s nimi vydržať,
- keď má tendenciu uchýliť sa k alkoholu, liekom na spanie, na upokojenie, ku káve alebo iným drogám, len aby tento stav nejako prežil,
- keď mu niekedy „povolia nervy“ – napr. na niekoho sa bezmocne rozkričí alebo prepukne v bezmocný plač.
Akútne príznaky
- keď človek v rozčúlení pociťuje zdravotné problémy, napr. bolesť v oblasti srdca,
- keď mu príde na um myšlienka, že by bolo lepšie, keby radšej nebol,
- keď sa mu stane, že nie je schopný ovládnuť zlosť,
- keď má pocit, že ho opustilo všetko nadšenie pre prácu, ktorou sa zaoberá.
Chronické príznaky
- keď sa človek neustále vyhýba svojej práci,
- keď je pre neho zaťažko rozprávať sa s druhými ľuďmi,
- keď podá v práci bezdôvodnú výpoveď,
- keď mu chýba sila riešiť každodenné úlohy rodinného života,
- keď odmieta hovoriť aj s blízkymi o svojich problémoch,
- keď sa myšlienky na to, že by bolo lepšie, keby nebol, stupňujú,
- keď nie je schopný priznať si, že má psychické problémy, kvôli ktorým je nutné vyhľadať pomoc.
Ako sa chrániť pred vyhorením?
- dodržiavajte vyvážený životný štýl – nepodceňujte zásady psychohygieny: ako je dostatok spánku, aktívny pohyb, odpočinok,
- pestujte si priateľské vzťahy na pracovisku,
- dôsledne si plánujte voľný čas,
- udržiavajte si určitý odstup od klientov,
- vyhýbajte sa rutine, obmeňujte pracovné postupy,
- naučte sa riešiť a zvládať konflikty, skúste byť asertívni,
- primerane a často ventilujte emócie,
- pestujte si záujmy, robte niečo len pre potešenie,
- neustále sa vzdelávajte,
- doprajte si dovolenku,
- smejte sa,
- meditujte
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 28.11.2019