Múd 13, 1-9, Lk 17, 26-37
Včera som sa zapozeral do prírodopisného seriálu o exotických rybách, ktoré sú na našej planéte milióny rokov.
Jedná z týchto rýb vírením drobného piesku vytvára veľmi zaujímavý geometrický obrazec. Keby ho videl Erich von Däniken, tak by povedal, že je to pristávacia plocha pre UFA. Prečo sa s tým týždeň trápi? Aby prilákal samičku a založili si potomstvo. Ona si ujde a samec stráží potomstvo pred predátormi. A hneď je tu otázka: Ktorej rybe to napadlo prvej? Prečo neodíde aj samec? Ako to povie svojmu potomstvu, aby robili podobne? Chcel by som vidieť toho vedca, ktorý by povedal, že to vzniklo dlhodobým vývojom.
Autor Knihy múdrosti úplne spontánne napísal: Prázdni sú od prírody všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha a z viditeľných dobier nie sú schopní poznať toho, ktorý je. A ďalej: Keď boli takí múdri, že vedeli svet preskúmať, ako to, že nenašli skôr Pána toho všetkého?
Dnes si Cirkev pripomína sv. Alberta Veľkého, o ktorom jeho životopisci nevedia či bol viac vedec, svätec, či literát: Sv. Albert Veľký zanechal úctyhodné literárne dielo, ktoré v parížskom vydaní zapĺňa 38 zväzkov. Obsahuje spisy zo všetkých vedeckých odvetví, aké jestvovali vo vrcholnom stredoveku. Pomerne veľa spisov venoval prírodovedným otázkam a jeden osobitne Euklidovej geometrii. Tento najväčší vedec vtedajšej doby prišiel na to, že Pánom všetkého je Stvoriteľ.
Turzovka, 15.11.2019