Joel 4, 12-21, Lk 11, 27-28
Náš zrak často nie je zameraný na niečo konkrétne.
Ak náš niečo zaujme, zaostríme oči na to a bližšie si to všimneme. Venujeme tomu viac času. Vtedy ďalej „vychutnávame“ daný objekt. Tak to je aj s inými zmyslami a môžeme to rozšíriť na náš život. Často počúvame v interview: Aké je vaše životné motto? Mohli by sme tu otázku položiť aj takto: Na čo sa najviac zameriavate? Nemôžeme vidieť, sledovať všetko a všetko robiť.
Tak je to aj v duchovnom živote, vlastne vyššie napísané tu platí ešte vo väčšej miere. Zameriame sa na nejakú vec, myšlienku, tajomstvo zo života Pána Ježiša... Pomôckou v tomto je, že jednotlivé dní týždňa sú zamerané na niečo iné. Sobota je zasvätená Panne Márii.
A tak ako túto sobotu aj minulú evanjelium ako keby bolo proti jej úcte. Dnes sme počuli oko žena zo zástupu, ktorá blahoslaví Ježišovu matku. Pán hovorí: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“
Je to proti úcte Ježišovej matky?
Stotožňujem sa s chválou neznámej ženy, ktorá vykríkla do Ježišovej kázne. Lebo je to nepredstaviteľná česť, byť matkou Spasiteľa! Jedným dychom dodávam: Absolútne nezaslúžená výsada!
Panna Mária je blahoslavená preto, lebo počúvala Božie slovo a zachovávala ho. Je známe, minule som to spomínal, že pri obetovaní Pána Ježiša i pri púti do Jeruzalemského chrámu evanjelisti konštatujú, že Mária zachovávala tieto udalosti vo svojom srdci, aby bola stále služobnicou Pána. A v tom je Máriina veľkosť.
Opäť sme zaostrili svoj zrak na Pannu Máriu, aby sme ju velebili a tešili sa s ňou z materstva, ale aj z toho, že počúvala Božie slovo a zachovávala ho.
Turzovka, 12.10.2019