Narodil sa roku 1542 v meste Montepulciano v Toskánsku.
V Ríme vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, a keď ho vysvätili za kňaza, viedol slávne dišputy na obranu katolíckej viery a na Rímskom kolégiu prednášal teológiu. Bol vybraný za kardinála a vymenovaný za biskupa v Capue. Na rímskych kongregáciách pomáhal riešiť veľa otázok, ktoré prinášala doba. Zomrel v Ríme roku 1621.
Z traktátu svätého Róberta Bellarmína O výstupe mysle k Bohu
„Ty, Pane, si dobrý a láskavý a veľmi milostivý.“ (Ž 86,5) Kto by ti neslúžil celým srdcom, keď začne čo len trocha okusovať čaro tvojej otcovskej vlády? Čo prikazuješ, Pane, svojim služobníkom? Hovoríš: „Vezmite na seba moje jarmo.“ A aké je tvoje jarmo? Odpovedáš: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ (Mt 11,29.30) Kto by neniesol s najväčšou radosťou jarmo, ktoré netlačí, ale lahodí, a bremeno, ktoré neťaží, ale občerstvuje? Preto si právom dodal: „A nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ (Mt 11,29) A čo je to tvoje jarmo, ktoré neunavuje, ale prináša osvieženie? Je ním to prvé a najväčšie prikázanie: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca.“ (Mt 22,37) Veď čo je ľahšie, príjemnejšie, lahodnejšie, ako milovať dobrotu, krásu a lásku, čím všetkým si ty, Pane, Bože môj?
Či nesľubuješ aj odmenu tým, čo zachovávajú prikázania vzácnejšie než množstvo zlata a sladšie než medové kvapky z plástu (porov. Ž 19,11)? Takto výslovne sľubuješ odmenu, odmenu najväčšiu, ako hovorí tvoj apoštol Jakub: „Pán pripravil veniec života tým, čo ho milujú.“ (porov. Jak 1,12) A čo je to ten veniec života? Je to väčšie dobro, aké si vôbec vieme predstaviť alebo po akom dokážeme túžiť; tak o ňom hovorí svätý Pavol podľa Izaiáša: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (porov. 1Kor 2,9; porov. Iz 64,3; 65,17)
Teda už v zachovávaní tvojich prikázaní je naozaj veľká odmena. A nielen to prvé a najväčšie prikázanie osoží poslušnému človekovi, a nie Bohu, ktorý rozkazuje; ale aj ostatné Božie prikázania zdokonaľujú, skrášľujú, vzdelávajú, osvecujú a robia dobrým a nakoniec aj šťastným toho, kto poslúcha. A preto ak si múdry, pochop, že si stvorený na Božiu slávu a na tvoju večnú spásu, že toto je tvoj cieľ, toto je stredobod tvojej duše, toto je poklad tvojho srdca. Ak dosiahneš tento cieľ, budeš blažený, ak ho minieš, budeš nešťastný.
A preto považuj za dobré všetko, čo ťa vedie k tvojmu cieľu, a za zlé to, čo ťa od cieľa odvádza. Úspechy a protivenstvá, bohatstvo a chudoba, zdravie a choroba, pocty a hany, život a smrť nie sú pre múdreho človeka niečím, čo si žiada pre ne samy alebo pre ne samy od nich uteká. Ale ak prispievajú na Božiu slávu a na tvoje večné šťastie, sú dobrom a treba po nich túžiť; ak tomu prekážajú, sú zlom a treba utekať pred nimi.
RESPONZÓRIUM (Mal 2, 7; Tít 1, 7a. 9b)
Pery kňaza strážia poznanie a z jeho úst sa vyžaduje zákon, * Lebo je poslom Pána zástupov.
Biskup ako Boží správca musí byť schopný povzbudzovať v zdravom učení. * Lebo je poslom Pána zástupov.
Modlime sa
Večný Bože, svätého biskupa Róberta si obdaril vynikajúcou učenosťou a nezlomnou odvahou, aby bránil vieru tvojej Cirkvi; na jeho orodovanie pomáhaj svojmu ľudu zachovať si neporušenú vieru a dosvedčovať ju v každodennom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.