Sof 3, 14-18 Rim 12, 9-16b, Lk 1, 39-56
Sviatok, Návštevy preblahoslavenej Panny Márie, jeho podstata, je opísaná evanjelistom Lukášom (1,39-56).
Pri návšteve príbuzná Alžbeta spoznala v Márie matku spasiteľa a ešte v živote matky bol posvätený Ján Krstiteľ. Tam zaznel i známy Máriin chválospev – Magnifikat.
Páve tomuto chválospevu sa venuje homílií svätého kňaza Bédu Ctihodného
„Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi.“ (Lk 1,46-47) Týmito slovami iste najprv vyznáva, aké dary dostala osobitne ona a potom vypočítava všeobecné Božie dobrodenia, ktoré Boh nikdy neprestáva preukazovať ľudskému pokoleniu.
Pána velebí duša toho, kto všetky hnutia svojho vnútorného človeka dáva do služby Bohu na jeho chválu, kto zachovávaním Božích prikázaní dokazuje, že má ustavične na zreteli jeho moc a velebu.
V Bohu, v svojom spasiteľovi, jasá duch toho, koho teší už aj spomienka na svojho Stvoriteľa, od ktorého očakáva večnú spásu.
A hoci tieto slová môže pravdivo povedať každý dokonalý človek, bolo veľmi správne, že prvá ich vyslovila blahoslavená Bohorodička, veď ona výsadou jedinečnej zásluhy horela duchovnou láskou k tomu, z ktorého telesného počatia sa radovala.
Ona mohla právom viac ako ostatní svätí jasať radosťou v Ježišovi, svojom Spasiteľovi. Veď vedela, že ten, ktorého poznala ako večného pôvodcu spásy, narodí sa v čase z jej tela, lebo to naozaj bude v jednej a tej istej osobe aj jej Syn, aj Pán.
„Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno.“ (Lk 1,49) Nič teda nepripisuje svojim zásluhám. Celú svoju veľkosť označuje za dar toho, ktorý je bytostne mocný a veľký a svojich verných malých a slabých robí silnými a veľkými.
Správne však dodala: „A sväté je jeho meno,“ (Lk 1,49) aby pripomenula tým, čo ju počúvali, ba aby poučila všetkých, ku ktorým sa dostanú jej slová, ako ochotne majú uveriť a vzývať jeho meno, lebo aj oni môžu mať účasť na večnej svätosti a pravej spáse podľa prorokových slov: „Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.“ (Joel 3,5) To je to meno, o ktorom hovorí vyššie: „A môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi.“ (Lk 1,47)
A tak sa v svätej Cirkvi vžil veľmi dobrý a spasiteľný zvyk, že všetci každý deň pri večerných chválach spievajú popri psalmódii jej chválospev, lebo takáto častá pripomienka Pánovho vtelenia roznecuje vo veriacich srdciach plameň nábožnosti a častejšie uvažovanie o príklade jeho matky upevňuje ich v čnosti. A vhodne sa to deje večer, aby sa naša myseľ, unavená po dni a zaujatá všelijakými myšlienkami, pred odpočinkom vnútorne sústredila.
RESPONZÓRIUM
Blahoslavená si, lebo si uverila, že sa v tebe splní, čo ti povedal Pán. Mária hovorila: * Velebí moja duša Pána.
Poďte sem a počúvajte, vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil Boh. * Velebí moja duša Pána.
Modlime sa:
Všemohúci a večný Bože, keď preblahoslavená Panna Mária nosila pod srdcom tvojho Syna, vnukol si jej, aby navštívila svätú Alžbetu; daj, aby sme aj my ochotne poslúchali vnuknutia Ducha Svätého a spolu s Pannou Máriou ťa vždy velebili. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.