Gn 13, 2. 5-18 Mt 7, 6. 12-14
Starozákonný človek sa považoval za požehnaného od Boha, keď bol bohatý.
Preto nás neprekvapuje, že sme v prvom čítaní počuli: Abram bol veľmi bohatý: mal stáda, striebro a zlato. Ale aj Lot, ktorý šiel s Abramom, mal stáda oviec, dobytok a stany. Preto im nestačila krajina, ak mali bývať vedno; mali toľko majetku, že nemohli zostať spolu.
Vidíme rozpínavosť bohatstva. Bohatý chce mať stále viac. A to je pliaga človeka pred 3 tisíc rokmi i teraz. Ku cti Abrama treba povedať, že nebol na bohatstve závislý. Bol šéfom, mohol rozkázať, ale on rieši problémy pokojnou cestou a synovcovi Lotovi hovorí: Nech nie sú rozbroje medzi mnou a tebou, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi; sme predsa bratia! Nie je pred tebou celá krajina? Preto, prosím, odlúč sa odo mňa. Keď pôjdeš naľavo, ja pôjdem napravo; keď si vyvolíš pravú stranu, ja sa poberiem na ľavú. Lot si vybral samozrejme úrodnejšiu krajinu, Abram sa spoliehal na Božie požehnanie, dôveroval Bohu. A vieme, že sa mu to oplatilo. Dostal prisľúb na to najväčšie dobrodenie, ktoré vtedajší človek mohol mať: Rozmnožím tvoje potomstvo a bude ho ako prachu na zemi; ak môže niekto spočítať prach na zemi, bude môcť aj tvoje potomstvo spočítať. Vstaň a prejdi krajinu po dĺžke a po šírke, lebo ju dám tebe.“
V tom je Abram (Abrahám) príkladom – „Otcom veriacich“. A kto z nás by v tomto smere nepotreboval povzbudenie? V dôvere v Boha dokážeme splniť požiadavky evanjelia. I tie dnešné: Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci. A to vlastne robil aj Abram – dal prednosť Lotovi.
A ďalej: Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“ A tou cestou veru Lot nešiel a tak aj dopadol.
Turzovka 25.6.2019