Dan 3, 25. 34-43, Mt 18, 21-35
Stretávame sa s trýznením zvierat, so šikanovaním mladších a slabších.
Prečo? Veď prirodzenejšie je slabšieho ochraňovať, pomáhať mu. Zas sme pri dedičnom hriechu? Asi.
Boh je bohom slabých, chudobných a zotročených. Tí sa preto k nemu obracajú. Žalmy sú plné výkrikom takýchto ľudí. Aj dnes sme počuli: Azariáš stál uprostred ohňa, otvoril ústa a modlil sa: „Pane, stali sme sa menšími ako všetky iné národy a sme dnes pokorení na celej zemi...“
So zadosťučinením sme počuli koniec Ježišovho podobenstva: A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.
Áno, búri sa nám krv, keď vidíme takú tvrdosť, aká bola u sluhu, ktorému pán odpustil obrovskú sumu (10 000 talentov. Pritom 1. talent bol 26 kg striebra) a ktorý nedokázal odpustiť spolusluhovi čiastočku (denár – strieborná minca - denná mzda) z jemu odpustenej dlžoby. Sluha – veľký dlžník, bol nemilosrdný ku kolegovi, ktorí mu bol trochu dlžný. Týral ho, šikanoval. Pritom bol v hierarchii sluhov omnoho vyššie, veď narábal s úžasnými financiami. Ináč by nemohol urobiť takú dlžobu.
Ako sme však prijali poslednú vetu dnešného evanjelia? Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi. Aký to má súvis s nami a odpustením? Evidentný. To nemusíme rozoberať. Stačí si „len“ uvedomiť, že dostávame úžasne veľa odpustenia a tak málo ho dokážeme dávať.
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 26.3.2019