V kaplnke svätého Jozefa v Saint Louis je známy obraz.
Jozef leží na smrteľnej posteli a pri ňom stoja Ježiš s Máriou. Všetci sú vážni. Aj keď Ježiš je Spasiteľ sveta, jeho rodina prežíva bolesť odlúčenia; smrť nie je priateľom, ale „nepriateľom, ktorý bude zničený“ (1 Kor 15, 26).
Mária je sklonená nad Jozefom, má zopäté ruky a trúchlivý výraz. Ako často si ju predstavujeme ako bolestnú matku, no zabúdame, že bola aj bolestnou vdovou. Jozef ukazuje sám na seba, má zdvihnuté oči, akoby hľadal povzbudenie. Ježiš dopĺňa tento výjav. Nežne podopiera ľavou rukou Jozefovi hlavu a dvíha svoju pravicu, aby požehnal muža, ktorého nazýval otcom.
Je to najlepšia smrť, smrť, po akej túžime všetci, ak sa dá po smrti túžiť. Nijaký muž či žena nikdy nezažili milosť zomrieť v prítomnosti Ježiša a Márie, poznamenáva jezuita Francis Filas. Nijaká scéna zomierania nikdy nemala svedkov, ktorí by umierajúcemu boli väčšou útechou. Je len logické prosiť svätého Jozefa, aby za nás orodoval, aby sme aj my zomierali podobne ako on a posledný raz vydýchli v spoločenstve s Ježišom a Máriou.
Prečo to spomínam? Zosnulá bola veľkou ctiteľkou svätého Jozefa. Modlitbu k svätému Jozefovi šírila na pracovisku. Zomrela priamo na Slávnosť svätého Jozefa.
Domnievam sa, že zosnulá by nám všetkým tu prítomným vrele odporúčala úctu k nemu. O to viac teraz, po skúsenosti o ktorej nám už nemôže porozprávať.
Preto v jej mene vám chcem odporučiť Nábožné združenie sv. Jozefa. Dá sa aj oficiálne prihlásiť v kapucínskom kláštore na Slovensku. Cieľom tohto združenia je šíriť úctu k sv. Jozefovi a cez deň, podľa možnosti sa modlievať aj viackrát nasledujúcu modlitbu: Svätý Jozef, pestún Ježiša Krista a opravdivý ženích Panny Márie, oroduj za nás a za tých, ktorí tento deň (túto noc) umierajú.
Boh nás nedal na svet ako samotárov – stvoril nás pre spoločenstvo. Hneď pri stvorení hovorí: Preto muž opusti otca, matku a pripúta sa k manželke a tí dvaja stanú sa jedným telom. Keď Ježiš prišiel na svet, prišiel do rodiny. Zariadil, aby mal aj otca, aj keď adoptívneho – sv. Jozefa. Vytváral spoločenstva, založil Cirkev – čo je vlastne veľká rodina.
Preto máme zodpovednosť jeden za druhého. Preto aj cítime rodinne zväzky, usilujeme sa si navzájom pomáhať.
Preto musíme vyzdvihnúť starostlivosť manžela, ktorý sa počas choroby našej zosnulej verne a obetavo staral o svoju manželku. Staral sa o ňu po stránke zdravotnej i duševnej.
Vo verím Boha sa modlíme: Verím... v spoločenstvo svätých.
Ako ste sa starali o zosnulú počas jej choroby a staroby, starajte sa o ňu aj teraz, modlite sa za ňu, obetujte sv. omše, prejavujte jej lásku aj starostlivosťou o hrob.
Turzovka, 23.3.2019