Flp 2, 1-11, Lk 2, 21-24
Dôležitosť mena v starých kultúrach. Často si meno vyslúžili.
Mali ho i od narodenia, často od sudičiek a nejakým spôsobom ich stigmatizovalo.
V našom prostredí každý človek dostáva pri narodení meno, ktoré pre neho niečo znamená, ktoré aj iní rešpektujú a vyslovujú, keď nás oslovujú, chcú nám niečo povedať. V našej kultúre sme si sami meno nedali, ale dali nám ho iní z určitých pohnútok a je našou povinnosťou za týmto menom vybudovať hodnoty charakteru.
Dnes sme počuli: Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
Meno Ježiš má svoje opodstatnené miesto nielen v dejinách spásy, ale v celých dejinách ľudstva. Stačí si dnes pripomenúť náš letopočet, odkedy sa začali písať nové dejiny ľudstva.
Škoda, že teraz sa meno Ježiš slávi len ako dobrovoľná spomienka. V Novom zákone čítame, že meno veľmi veľa znamenalo.
Ježiš dokonca dával mena apoštolom:
Povolal Šimona, ktorému dal meno Peter, (Mk 3:16) tiež Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo značí Synovia hromu, (Mk 3:17)
Sám Pán Ježiš keď hovorí o Bohu, často z pohľadu jeho mena. Napríklad:
Otče, osláv svoje meno!" A z neba zaznel hlas: "Už som oslávil a ešte oslávim." (Jn 12:28).
Podobne: Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. (Jn 17:6).
Keď nás učí modliť sa k Bohu, hovorí: Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, (Mt 6:9)
Podobne sa vyjadruje i Mária: lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno (Lk 1:49)
Ježiš miesto svojej osoby hovorí o svojom mene:
Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. (Mt 10:22)
A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života (Mt 19:29)
Tak isto hovorí o apoštoloch:
Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. (Lk 6:22)
Keď iní hovoria o Ježišovi, hovoria o jeho mene:
Peter a Ján kážu: A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení." (Sk 4:12)
Sv. Pavol:
Skrze neho sme dostali milosť a apoštolský úrad, aby na slávu jeho mena poslušne uverili všetky národy; (Rim 1:5)
Matúš cituje Izaiáša: V jeho meno budú dúfať národy." (Mt 12:21)
Evanjelista Marek: Mk 6:14) Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: "Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc."
Keď apoštoli hovoria o Ježišovi, vyzdvihujú jeho menom:
Peter: (Sk 2:21) A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.'
Peter a Ján v jeho mene uzdravujú: A jeho meno pre vieru v toto meno upevnilo tohoto človeka, ktorého vidíte a poznáte, a viera, ktorá je skrze neho, dala mu toto úplné zdravie pred očami vás všetkých. (Sk 3:16)
Modlia sa aby jeho meno bolo mocné: Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša diali uzdravenia, znamenie a divy." (Sk 4:30)
Pre jeho meno s radosťou trpia: A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno. (Sk 5:41)
Rovnako je vyzdvihované Ježišovo meno v Apokalypse:
Viem, kde bývaš; tam, kde je trón satana. No pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa ani v dňoch Antipasa, môjho verného svedka, ktorého zabili u vás, kde býva satan. (Zjv 2:13)
Národy sa rozhnevali, ale prišiel tvoj hnev a čas súdiť mŕtvych a odmeniť tvojich služobníkov, prorokov a svätých a tých, čo sa boja tvojho mena, malých i veľkých, a zničiť tých, čo kazia zem." (Zjv 11:18)
Prečo je Ježišovo meno také veľké? Vysvetlil to Pavol v prvom čítaní: Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.
Staškov, 3.1.2019