Iz 26, 1-6, Mt 7, 21. 24-27
Britský uznávaný vedec Attenborough predvčerom vystúpil na oficiálnom otvorení Konferencie OSN o zmene klímy (COP24) v poľskom meste Katovice.
Povedal: Práve teraz čelíme katastrofe globálnych rozmerov spôsobenej samotným človekom. Klimatické zmeny sú totiž našou najväčšou hrozbou za tisícky rokov. Ak nezačneme konať, koniec našich civilizácií a vyhynutie väčšiny prírodného sveta je na obzore. Tak varoval uznávaný odborník a popularizátor ochrany životného prostredia.
Máme aj hrozby národné. K tým rátame migráciu, expanziu z východu. Popri týchto celosvetových a národných máme svoje osobné. Tie môžu byť: Strach o zdravie, stratu roboty, zabezpečenia, strata manžela (ky), rôzne problémy...
Od nepamäti sa človek chránil, bránil a potreboval istotu. Vyjadruje to i tzv. papučová kultúra. Zatvorím dvere, dám si papuče a nemusím sa pretvarovať, dávať pozor, doma som „svoj“. Chceme sa tam cítiť bezpečne.
Keď prorok uvažoval nad mesiášskou dobou napísal (1. čítanie): Pevné mesto máme, v ňom sa zachránime; Pán ho obohnal valom a hradbami. Vychádza mi to tak, že my sami máme byť tým mestom, alebo v tom meste: Prorok to naznačuje: nech vstúpi spravodlivý ľud, ľud, ktorý zachováva vernosť. Má ducha pevného; zaistíš mu pokoj, veď dúfa v teba.
Pán nám v evanjeliu povedal ako spravodlivosť budovať. Je to iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
Prejdeme do opevneného mesta ak sa usilujeme o spravodlivosť. Tú dosiahneme, ak plníme vôľu Nebeského otca. Vtedy staviame na skale.
Jedna farníčka sa rozhovorila o ťažkostiach, ktoré mala v manželstve: Keď na to spomínam, roztriasli sa mi kolena nad tým čo som prežívala. Teraz sa mi to zdá hrôzostrašné. Prečo som to vtedy dokázala? Dôverovala som Bohu. Čudujem sa, ako som to zvládla. Prežila skutočne horor.
Zvládnuť bezpečnostné rizika, znamená nechať sa obohnať valom a hradbami Božími a stavať na skale. Viem, vyzerá to ako fráza, ale kto to skúsi, pochopí.
Turzovka, 6.12.2018