Kol 1, 24 – 2, 3, Lk 6, 6-11
Pamätám sa ako, už zosnulý banskobystrický pán biskup, Rudolf Baláž s radosťou povedal: Veľmi ma teší, že pán kaplán v Kremnici sa venuje hluchonemým a už celkom dobre mu ide posunková reč.
Doteraz táto spomienka vo mne vzbudzuje pocity obdivu voči tomu kňazovi. Obetavo sa venoval hluchonemým – aby aj oni poznali Ježišovo evanjelium.
V dnešnom prvom čítaní sme počuli o obetavosti sv. Pavla. Čo všetko sme tam vybadali, koľko obetavosti pre iných, kvôli Kristovi. Píše: teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu. Aj v utrpení, ktoré pridáva ku Kristovmu sa raduje a robí všetko možné, aby každého človeka priviedli k dokonalosti v Kristovi a tak ...sa potešili ich srdcia a ...aby tesne spojení v láske dosiahli všetko bohatstvo plného chápania a poznania Božieho tajomstva, Krista, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania.
Z každého riadka cítiť, že by všetko možné urobil, aby aj oni poznali Krista.
Opäť sa vráťme k posunkovej reči a tak prejdeme k dnešnému evanjeliu. Iste ste si všimli tlmočenie normálnej reči do posunkovej. Čo všetko sa dá vyjadriť rukami - gestami rúk!
V evanjeliu sme počuli ako Ježiš človekovi s vyschnutou rukou povedal: „Vystri ruku!“ On to urobil a ruka mu ozdravela.
Čo poviete, nehovorí to aj nám? Iste! A chce uzdraviť naše ruky, aby sme v „posunkovej reči“ vyjadrovali a aj konali dobro. Presne ako to povedal sv. Vincent de Paul: Pri prejavovaní lásky, nás musia bolieť ruky.
Treba sa nadchnúť za Ježiša – mať aspoň trošku z Pavlovho nadšenia a obetavosti pre Ježiša. A potom to už pôjde. Potom budú naše ruky signalizovať a automaticky aj robiť dobro.
Turzovka, 11.9.2017