Ex 14, 5-18, Mt 12, 38-42
Dobré je nepriateľom lepšieho – to je zásada ľudí, ktorí na sebe pracujú a neuspokoja sa s priemernosťou, ale stále na sebe pracujú.
To je aj tajomstvo úspechu ľudí ktorí dosahujú veľa v oblasti vedy, športu, umenia, remeselných zručnosti. Čo poviete? Nemala by to byť aj vlastnosť kresťana, snaha človeka o dokonalosť?
V dnešnom evanjeliu sme počuli: ... tu je niekto väčší ako Jonáš!... a tu je predsa niekto väčší ako Šalamún!“ Nemalo by toto byť pohnútkou o väčšiu snahu pre nás? Veď kresťanovi nejde iba o nejakú slávu, prestíž. Kresťan by automaticky mal byť, teda snažiť sa o nadpriemer – teda o lepšie modlitby, lepší vzťah k Bohu a to by sa malo prirodzene prejaviť i vo vzťahu k ľuďom. A či to okolie od nás neočakáva? Veru hej! Tie poznámky typu: Chodí do kostola a..., alebo: Víno pije a vodu káže, sú toho dôkazom.
Zákon: Dobré je nepriateľom lepšieho, sa perfektne prejavuje na svätcoch.
Dnes máme spomienku na: Sv. Sarbel Makhlouf, pustovnícka mnícha a divotvorcu, (1828 – 1898). Otec Sarbel každú noc od polnoci kľačal pred svätostánkom, aj v najväčšej zime oblečený iba v ľahkom odeve. Podstupoval tvrdé umŕtvovanie. Nečudo, že ho Boh oslávil, že už počas života a najmä po smrti sa stal jedným z najväčších divotvorcov. A nepotreboval znamenie – stal sa znamením.
Zjavne to môžeme vidieť na živote známejšej svätice Matky Terezy. Mohla ostať dobrou (priemernou) sestrou a vyučovať v Kalkate dievčatá z vyšších vrstiev spoločnosti. Bola nepriateľom priemernosti a vyvolila si lepšie. Začala sa starať o bezdomovcov a zomierajúcich. Uvedomila si, že Ježiš je viac ako Šalamún, či ako Jonáš. A nepotrebovala znamenie – stala sa znamením.
My potrebujeme znamenia a pritom by sme sami mali byť znamení. Lebo ostávame v priemere, či podpriemere.
Turzovka, 24.7.2017