Uvedenie do bohoslužby: Pred odchodom kňaza a veriacich na miesto požehnania sviečok.
Dnešný sviatok je dozvukom Vianoc. Sviečky sa z vianočného stromčeka presťahovali do našich rúk. Vo vianočnej prefácii sme sa modlili, že tajomným vtelením Božieho Slova zažiarilo našej duši nové svetlo Božej slávy. Rozpomeňme sa teda ešte raz na tu noc, ktorá sa premenila v jasný deň, keď v náručí svätej Matky zažiarilo dieťatko - Svetlo na osvieteniu národov.
Pripomeňme si aj krstný obrad pri ktorom rodičia zapaľujú sviecu svojmu dieťaťu od veľkonočnej sviece - paškálu. Tento úkon nám pripomína, že Ježiš je duchovným svetlom pre každého kresťana – teda pre nás všetkých.
Uvedenie do čítaní:
- Mal 3, 1-4
Prorok si predstavoval Mesiáša pri príchode do chrámu, ako veľkého, mocného a neodolateľného.
Mesiáš síce prichádza ako malé dieťa, ale v sile Božieho ducha a stáva sa svetlom pre všetky národy.
Alebo:
- Hebr 2, 14-18
List Hebrejom, ktorého úryvok budeme počúvať, dokresľuje pohľad na Mesiáša. Nie je to vojvodca, ale Boh, ktorý sa vo všetkom musel pripodobniť ľuďom, aby sa stal milosrdným.
- Lk 2, 22-40
Evanjelium nás v duchu prenáša do času po narodení Ježiša. Štyridsaťdňový mesiáš - Boží syn prichádza, presnejšie je donesený, do starozákonného chrámu. Udalosti naznačujú, že jeho poslanie je duchovné a pre všetky národy.
Ježiš svetlo
Navštívil ma absolvent vysokej školy, ktorý pokračuje v doktorandských štúdiách. Keďže je rozmýšľajúci, má veľa otázok aj z oblasti viery. Mimo iného aj v súvislosti s dnešným sviatkom. Pýtal sa prečo sa Panna Mária potrebovala očisťovať, keď ju považujeme za bezhriešnu.
Skutočne u evanjelistu Lukáša čítame: „Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže zákon“.
Potrebovala Panna Mária očisťovanie? Za to, že porodila Božieho Syna?! To určite nie! Prišla do chrámu, aby sa podriadila Mojžišovmu zákonu (ako aj jej Syn neskôr – pokrstenie, zobral na seba naše neprávosti...) a spolu s Jozefom predstavili Ježiša v chráme.
Vidíme, že to nebolo bez Božieho riadenia. Prinieslo to svetlo do života Simeona a Anny.
Tento počin Márie vniesol svetlo nielen do života týchto omilostených osôb, ale ako hovorí Simeon i pre pohanov a pre celý Izrael. A samozrejme i pre nás.
Prečo sa svätia sviece? Voláme ich aj hromničné. V minulosti sa ľudia obracali zapálením tejto sviece k Bohu v búrkach. My by sme mali rozšíriť tento postoj na búrky života všeobecne.
S dieťaťom Ježišom sa stretli starí ľudia Simeon a Anna. Ježiš sa pre nich stal svetlom na konci života. Veď Simeon hovorí: Teraz prepustíš svojho služobníka v pokoji. Nie je koniec života dramatický a bolestný? Nepotrebujeme práve vtedy svetlo. Bolo pekným zvykom pri umierajúcom zapaľovať hromničnú sviecu.
Keď zomieral bojovník proti Cirkvi Volter tak mal volať: Viac svetla, viac svetla.
Simeon našiel toto svetlo na sklonku života. V oficiálnej modlitbe cirkvi – breviári sa každý večer čítajú Simeonove slova:
Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka * v pokoji podľa svojho slova,
lebo moje oči uvideli tvoju spásu, * ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov:
svetlo na osvietenie pohanov * a slávu Izraela, tvojho ľudu.
Každý večer pouvažujme nad dobrodeniami nášho Nebeského otca. Potom ako Simeon môžeme vidieť spásu, ktorej sa nám cez deň dostalo.
Nech je pre nás Ježiš svetlom teraz – každý deň i v hodine našej smrti.
Turzovka, 2.2.2016