Iz 55,6-9, Flp 1,20c-24.27a, Mt 20,1-16a
Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. (Mt 20,1-16a)
Len žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu.(Flp 1,20c-24.27a)
Máme dosť pozemských kráľovstiev. Sme apatickí a podozrievaví k všetkým systémom. Je to s nami zlé, lebo aj Nebeské je pre nás vzdialené a nerozumieme mu.
Ježiš často Nebeské kráľovstvo objasňuje. Vysvetľuje ho dnešným podobenstvom. Hneď treba povedať,, že sa nám to nepozdáva, lebo je tam nespravodlivosť.
Pozrime sa na toto podobenstvo!
„Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi...“ Ježiš hneď na začiatku upriamuje našu pozornosť na hospodára. Neprirovnáva nebeské kráľovstvo k vinici, do ktorej sa hľadajú robotníci. To skôr my máme sklon vnímať požiadavky evanjelia ako ťažké bremeno, alebo ako cudziu vinicu, kde treba v horúčosti dňa tvrdo hrdlačiť.
Ježiš však neprirovnáva nebeské kráľovstvo ani k partii najatých robotníkov. To my sa v nich vidíme, hneď ako počujeme toto podobenstvo. A právom, lebo každý človek iba rozpačito postáva a prešľapuje na jednom mieste, ak ho Pán nepovolá k plnosti života v jeho milosti. Právom sa ako v zrkadle vidíme v robotníkoch najatých neskoro a odmenených nad očakávanie, lebo to, čo dostávame od dobrého hospodára, je vždy dar a nie zaslúžený zárobok. Právom nás čosi hryzie, keď vidíme šomrajúcich robotníkov, lebo tiež poškuľujeme po tom, čo dostali tí druhí, a šomreme miesto toho, aby sme ďakovali.
Najdôležitejšia postava podobenstva – hospodár však zatiaľ zostáva v úzadí. A predsa: Ak Ježiš povedal: „Božie kráľovstvo je medzi vami“ (viď Lk 17,21), a ak povedal: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi...,“ znamená to, že sme povolaní k čomusi viac. Sme povolaní podobať sa hospodárovi!
Áno, máme si uvedomiť veľkosť kresťanského povolania, ktoré sme dostali. Áno, máme si uvedomiť, že spása je vždy zdarma daný dar. Nestačí však zostať iba na tejto úrovni. A už tobôž nestačí vyvodiť z celého podobenstva záver, že sa raz v nebi nemáme čudovať (alebo aspoň nie šomrať), keď tam uvidíme tých, ktorých by sme tam nielen nečakali, ale ani nepustili. Aby bol v našom živote naozaj oslávený Kristus, a aby náš spôsob života zodpovedal Kristovmu evanjeliu (porov. Flp1,20.27), je treba ísť ešte o krôčik ďalej. Sme povolaní napodobňovať dobrého hospodára, ktorý už od skorého rána vyhľadáva tých, ktorí bezradne postávajú na námestí, a tých, ktorých najme, nevypláca, ale štedro obdarováva. Ako sa mu možno podobať? Podobá sa mu každý, komu záleží na tých, ktorí nečinne a bezradne postávajú na námestí svojho života a nevedia, čo s ním, a hľadá spôsoby, ako im pomôcť. Podobajú sa mu ale aj všetci tí, ktorí sa podľa svojich možností a podľa svojho povolania usilujú o spravodlivú spoločnosť, kde je stále menej tých, ktorí nečinne postávajú, a stále viacej tých, ktorí sú spravodlivo odmeňovaní za poctivú prácu. Podobajú sa mu všetci tí, ktorí usilujú o väčšiu spravodlivosť než je spravodlivosť „oko za oko, zub za zub“ a sú schopní veľkodušne obdarovávať.
Najdôležitejšia postava podobenstva – hospodár však zatiaľ zostáva v úzadí. A predsa: Ak Ježiš povedal: „Božie kráľovstvo je medzi vami“ (viď Lk 17,21), a ak povedal: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi...,“ znamená to, že sme povolaní k čomusi viac. Sme povolaní podobať sa hospodárovi!
V štedrosti. V dávaní.
Pozrite tiež: