Uvedenie do bohoslužby:
Dnes sa tu, v škole Božích detí, máme učiť veľkému umeniu: ako vo svete dobre žít.
Slovo Božie nám ukazuje, na čo sa môžeme v živote spoľahnúť.
Najprv si položme otázku: na čo sa v živote spolieham? O čo sa usilujem, v čom vidím najväčšiu hodnotu, za čím sa naháňam?
Vyznajme v pokore svoju malichernosť a pošetilosť a prosme o odpustenie.
Uvedenie do čítaní:
- Múd 7,7-11
Mladý kráľ Šalamún prosí o dar Múdrosti, aby mohol dobre vládnuť. My nie sme králi, ale vládnuť musíme tiež: sebe, životným okolnostiam, niektorým ľuďom okolo seba. Preto i my máme prosiť Boha o dar Múdrosti.
- Hebr 4,12-13
Druhé čítanie hovorí o Múdrosti Slova Božieho: čo veľkého dokáže spôsobiť v človeku, ktorý ho prijme.
- Mk 10,17-30
V evanjeliu sa apoštolovia doslova desia Kristových požiadaviek, - pretože ich nechápu. Ako ich my chápeme?
MÚDROSŤ ŽIVOTA
Človek je tvor uvažujúci a preto si kladie otázky. Existuje jedna zásadná otázka, ktorá vŕta ľuďom v hlave v každej generácii, vo všetkých dobách: Čo je v jeho živote najdôležitejšie? Čo si má človek najviac priať, o čo usilovať? Kvôli čomu žiť?
Keď dostali tuto otázku dievčatá z ôsmej triedy, ich odpovede boli rôzne. Najčastejšie si priali, aby boli zdravé. Hneď za tým nasledovalo, aby boli pekné, potom aby mali dosť peniazi. Ale prianie, aby vedeli múdro a dobre žít, sa objavilo len raz.
Bohatý mládenec v dnešnom evanjeliu si tiež lámal hlavu podobnými otázkami. Nešlo mu o peniaze, tých mal dosť. Bol bohatý, mladý, zdravý. On si to všetko chcel zachovať trvalo, na veky. Preto prišiel za Ježišom, dokonca si kľakol pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?
Počuje odpoveď, ktorá ho prekvapí, smutne odchádza. Možno si myslel, že požiadavky Pána Ježiša sú prehnané, nereálne, v normálnom živote neuskutočniteľné. To by si skôr povedal: Ježiš je mimo reality.
Keďže odišiel smutný, asi to bolo viac preto, že ideál, ktorý ponúka Pán Ježiš je nad jeho sily. Nedokázal sa zrieknuť majetku. Nebolo to jednoduché pre neho. Bohatstvo sa navyše považovalo za Božie požehnanie.
Nasledovať Pána Ježiša mu nebránil až tak intelekt, ako skôr vôľa (nie až tak poznanie, skôr morálka).
Toto sa premieta i do súčasnosti. Niekto sa vyhovára na intelekt, iný na vôľu. (Hoci, zdá sa mi, že kto nezvládne vieru, jej požiadavky morálne, hľadá výhovorky. Takže viera nie je tak problém rozumu, ako skôr morálky - vôle)
Výhovorky intelektuálne:
Podľa Ježišovho evanjelia sa nedá žít - to si myslia mnohí ľudia dodnes.
Hovoria: Či peniaze, majetok, je niečo zlého? Kto má peniaze, ten si môže rozkázať, toho ľudia obsluhujú. A to nie je zlý život - byť pánom, ktorý má dosť všetkého. Zvlášť, keď je človek ešte k tomu mladý a zdravý a pekný. To sú príjemné veci života!
Výhovorky vôľové (morálne):
Niekto je tak naviazaný na veci, že sa nedokáže od nich vyslobodiť. Môže to byť majetok, ale i rôzne vášne.
Aby sme mohli pokračovať v úvahe nad dnešným evanjeliom, skúsme sa otestovať, či nie sme naviazaní na niečo, presnejšie, na čo sme naviazaní. Naviazanosť na veci totiž prekáža, aby sme pochopili Ježišove požiadavky a samozrejme, že ich potom aj odmietame.
Uvažujeme čomu žijeme, načo sme naviazaní. Domnievam sa, že je to to čomu venujeme najviac času, presnejšie – nájdeme si na to čas, na to najviac myslíme, po tom túžime. Ktorý športovec si nenájde čas na svoj šport, fajčiar na cigaretu, alkoholik na pohárik, matka, otec na dieťa, kresťan na Boha...
Nasledovať Ježiša znamená, myslieť na neho, nájsť si preň čas, skúmať čo od nás očakáva.
K čomu nás pobadá dnešné evanjelium?
Podívajme sa dnes trochu zblízka, čo sa tu vlastne mieni tým „príď a nasleduj ma“, ako vyzýva Ježiš bohatého mladíka. Čo sa mieni tým, že múdrosť je nad majetok a nad krásu, ako hovorí pisateľ knihy Múdrosti? Znamená to, že máme žiť v akomsi asketickom kŕči, že máme so zaťatými zubami odmietať peniaze a všetky príjemnosti života?
Vy dobre viete, že tak sa to v Písme svätom nemieni, že tu ide o niečo iné, naozaj iné, naozaj dôležitejšie. Hoci aj také prípady sú. A nielen v dnešnom evanjeliovom príbehu.
Už ste to mohli poznať a zažiť na iných ľuďoch, a možno aj na sebe, že peniaze samé človeka šťastným neurobia. Že je dôležité to, ako a k čomu sa používajú. Vy viete, že dobré postavenie môže byť na prospech, ale aj na škodu.
Vy viete, že iba múdrosť napomáha človeku, aby sa peniaze nestali jeho pánom, ale sluhom, aby moc nezneužíval k panovaniu, ale k službe ľuďom. Aby bohatol tým, čo rozdá, ako radil Pán Ježiš. Aby žil múdro, ako hovorí Šalamún.
„Toto znie pekne,“ hovoríte si možno. „Žiť si svoj život múdro, prečo nie? Ale ako k takej životnej múdrosti prídem? Múdrym sa človek nerodí - to vieme dobre. Ako a kde teda získam takú životnú múdrosť?“
Je to snáď to, čomu sa hovorí „životná skúsenosť“? Tú má človek, ktorý uvažuje a premýšľa o zmysle toho, čo prežil. Ale to nie je pravá životná múdrosť. Skúsenosti človeka môžu byť i falošné, mylné. Keby to platilo, potom by starý skúsený človek musel byť múdry. A je to tak?
Je to snáď to, čomu sa hovorí „vzdelávanie, učenosť“? Tá sa získava štúdiom na školách. Ale to tiež nie je životná múdrosť. To je takzvaný Aristotelov pedagogický omyl. Domnieval sa, že stačí ľudí vzdelávať a budú dobrí. A je to tak? Študovaní darebáci sú len prefíkanejší darebáci.
Život v dnešnej dobe nie je žiadna bezstarostná idyla. Život nám prináša dosť a dosť problémov. A s problémami je tu starosť, ako sa rozhodovať správne, ako neuškodiť sebe alebo iným. Ako byť múdrym? Kde sa teda získava pravá životná múdrosť?
Evanjelium hovorí: v Ježišovej škole, nasledovaním evanjelia. A Šalamún radí: Modlitbou sa získava, Boh ju dáva. Šalamún o ňou prosil a dostal ju. Predkladaj i ty Bohu v modlitbe svojej životné otázky, a aj tebe vnukne Boh správne odpovede, dá ti potrebnú životnú múdrosť.
Tu je nám, veriacim kresťanom, modlitba veľkou pomocou a silou. Svoje neistoty máme predkladať vševediacemu Bohu, môžeme pred Božou tvárou rozvažovať, môžeme prosiť o milosť a múdrosť.
Ktosi napísal, že modlitba je premýšľanie pred Bohom. Kus pravdy v tom je, ale nie celá. Tomu, kto hľadá, kto prosí Boha o pomoc, kto sa Boha pýta, tomu je Boh zvlášť blízko. Tomu Boh dá svetlo správne poznanie a odvahu k správnemu konaniu.
Boh dáva prosiacemu svetlo k správnemu rozlíšeniu chvíľkových malicherností od vecí trvalých. K rozoznávaniu veľkých hodnôt od veľkých slov. K nájdeniu zrniek zlata a drahocenných perál na semeništi sveta.
Jeden mladík sa pýta učenca, ako je to možne, že boháč nevidí problémy ostatných! On mu povedal: Pozri sa do okna! Čo vidíš? Vidím čo je zvonku. Pozri do zrkadla! Čo vidíš? Seba! Tu máš odpoveď: stačí aby za sklom bolo trochu striebra a vidíš iba seba!
Prosme teda s kráľom Šalamúnom Boha o dar Múdrosti, aby sme si nedali zakaliť svoj duchovný zrak ničím, čo by nám prekážalo vidieť ľudí a nasledovať Pána Ježiša. Aby sme tak vedeli všetko užívať správne, k radosti, aby sme vedeli všetky hodnoty života užívať pod zorným uhlom večnosti.
(Inšpirácia L. Simajchel)
Turzovka - vigília, 10.10.2015